rabo píše:
Dovolím si napísať, že Suchoj si od Migu nezobral nič. Nemal čo. Mig síce predbehol Suchoj vo vývoji nového stíhača, ale stratil ekonomickú, politickú a vývojovú základňu. Pak je nové lietadlo, ktoré začalo vznikať až v čase kedy bol už projekt Migu úplne mŕtvy. Suchoj prišiel z čisto vlastným lietadlom.
rabo musím výnimočne nesúhlasiť. Zobral som si oba modely (1.44 a T-50) do ruky a už na prvý pohľad je náramná podobnosť nosného centroplánu vrátane prechodov do hlavného krídla a širokých V smeroviek. Aby nebolo len na subjektívnom vnímaní, pátral som v archívoch:
v čase vzniku oboch strojov v býv. ZSSR nebola konkurencia, práve naopak, vrchné byro dávalo zákazky na lietadlo jedného určenia, rovnakých parametrov obom spoločnostiam viz. MiG-27 a Su-17. Okrem toho že obe spoločnosti mali prácu, jedna koncepcia zároveň zálohovala druhú ak by boli problémy vo vývoji. Koncepciu nosného trupu s hlavným krídlom vyvinul CAGI, prevzali ju MiG pre 29-tku a Su pre 27-čku. Obdobne obe na prvý pohľad radikálne odlišné konštrukcie prototypov 5. generácie vyšli z jedného inštitútu - CAGI(chystám článok o ruských stealth, bude to tam rozpísané), revolučnú so záporným krídlom - 20st. dostal Suchoj pre svoje S.32/S.37, viacej konvenčnú zo šípovým krídlom + 50 st. dostal MiG pre 1.42/1.44. V 90-tych rokoch po rozpade centrálneho riadenia išla však každá korporácia svojou cestou.
S prestížnych dôvodov vyletela prvá S.37 (25.9.1997), prvý let MiG 1.44 sa konal až 29.2.2000. Avšak ruské velenie už malo dávno jasno aká bude koncepcia
nového PAK-FA 5. generácie pretože prototyp 1.44 ležal už od pol. r. 1994 v prísne utajený v skladoch! Novo menovaný generálny riaditeľ a zároveň aj hlavný konštruktér RSK MiG Nikolaj Nikitin povedal na margo prototypu 1.44:
Máme už dosť jasnú predstavu aký musí byť ruský stíhač 5. generácie. Pracujeme nad perspektívnym projektom ktorý v maximálnom stupni zohľadňuje ekonomicky a politicky danú reálnu situáciu. Výsledky získané počas vývoja 1.44 dali zodpovedný fundament(základ) pre jeho realizáciu.
Po nástupe prezidenta Putina v jeho 1. volebnom období prevzal riadenie (a zároveň zodpovednosť) nad prácami koncern Suchoj pri stálej účasti OKB MiG a KKB Jakovleva (viz môj príspevok
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91992. Keďže koncepcia PAK FA bola už daná prakticky OKB MiG,
bol hrdý a momentálne na výslní žiariaci Suchoj postavený pred 2-mi možnosťami: Celkom vo vlastnom vývoji postaví PAK FA úplne nanovo do r.2020 ako bolo skôr proklamované, alebo sa "zníži" k výsledkom dosiahnutých na MiG 1.44. Vybral si druhú možnosť a skrátil tak vývoj minimálne o 10 rokov.
K jeho rozhodnutiu je dobré uviesť pár faktov:
Momentálne mal letuschopnú, postupne dorábanú "baletku" S.37 s dovoleným preťažením 9 G naprázdno alebo oceľový centroplán 1.44 stavaný na oficiálnych 12 G v plnej záťaži, ktorého konštrukcia mala základ ešte v trupe MiG-25PD na ktorom sa skúšal nový motor AL-41F (pozn.bolo to presne počas r.1993 keď na ľavej strane MiG-u 25PDbol motor AL-41F na pravej pôvodný R 15-300B).
Doporučený design PAk FA od CAGI mal šípovitosť predkrídla a hlavného krídla 55 st., MiG 1.44 mal takmer identickú šípovitosť 50 stupňov.
Prototyp 1.44 mal oficiálne vykonané len 2 lety(koľko vykonal tajne počas družicových "okien" nebolo zverejnené) a desiatky, možno stovku pojazdov až do rýchlosti odlepenia predného podvozku v r. 1994 -1996 (kedy bol zakonzervovaný)
MiG 1.44 nemal ani len projektovanú pumovnicu(dôvody rozpíšem v texte o "nevidimke") ale zato mal voľné miesto v trupe pre desiatky snímačov údajov a patričné zapisovače, tak počas každého pojazdu/letu zozbieral stovky dôležitých údajov(akcelerácia,decelerezácia, stabilita a rezonancia konštrukcie pri rôznych rýchlostiach a vplyve bočného vetra a navyše pri vplyve zeme, rezonančné frekvencie závislé od otáčok motorov...). Aj keď MiG 1.44 vykonal údajne len 2 lety, stovku pojazdov vykonal s vlastnými motormi, najskôr s "dočasnými" AL-40, neskôr od začiatku projektovanými AL-41F
"pokročilejší" S.37 pre obdobný zber patričných letových údajov vykonal napr. do mája 2000 vyše 100 skúšobných letov...
Tak nie je pravda že projekt 1.44 bol už v čase vzniku koncepcie T-50 "mŕtvy"!
Pre kenaufa: je nutné si odpustiť poznámky o "vykuchanom" vraku, kto pozorne čítal ruský originál vrátane poznámok, dočíta sa že
MiG 1.44 je stále udržiavaný v letuschopnom stave a ročné náklady na "údržbu(?!)" dosiahli často až 40 mil. rublov., po konzervácii by mesačné náklady mali poklesnúť pod 800 000 rublov, na prijateľných cca 9 mil. rbl ročne.
Na margo S.37 treba podotknúť že stále lieta, okrem i. na nej bolo odskúšaných veľa komponentov pre T-50 a je konštrukčne a technologicky dotiahnutá pre výrobu s dočasným označením Su-47(lietajúca záloha PAK FA).
Ak má niekto záujem môžem písať pokračovanie
Zdroje: vlastný archív, autorský článok o S.37 a MiG 1.44, poľská odborná brožúra Przeglad konstrukcji lotniczych - Nowe Su i MiG(1.44 i S.37),výstrižky z tlače...
