PAK FA (Su-57)

[mepu]

Пятый Т-50.5 ПАК ФА и Ещё Много Хорошего !!! http://www.youtube.com/watch?v=8eWoYZi3jfY

To video s odpalem se řešilo kdysi po forech - to by mělo byt CGI tedy počítačově generovaný obraz a ne reálný odpal z testů - i to vypadá, jak povedená 3D animace.

[absik]

Tak som to video rozframoval(tiež som sledoval tú diskusiu kde sa tvrdilo že je to 50:50) - no je to "наплыв"( nános, náplav) neprajníkov - cca 12:28,60 je vidno otvorené dvierka prednej pumovnice a tá raketa odtiaľ vypadne! Nemám nič proti generovaným obrazom ale v tomto videu sa mi zdá jednoduchšie tú raketu odpáliť(z tvojich predch. príspevkov vyplýva že technicky na to mali - sériovú raketu, funkčnú pumovnicu viz "tvoje" asi 1 a štvrť hod. video aj katapult "tvoj" z príspevku alebo podkrídlový z MiG-31BM) ako vygenerovať obraz. Ešte k tvojmu videu - tá predná pumovnica(prierez) je väčšia ako som odhadoval - asi 1,3 x 0,7(0,75) m. To by sa tam už mohli vmestiť 3 rakety izd.810, ako je na kresbách paralay.com. (3x izd.810 vpredu, 4x R - 77M/ME vzadu a 2x K-74 po bokoch, slušná raketová základňa)

[mepu]

50:50

Šak se nato video podívej pořádně, animace začíná ve 12:18 na letounu nejsou výsostné znaky jsou skoro neviditelné (rozmazané - je to tím, že je to jen textura na 3D modelu), prostě žádný detail není pořádně vidět, hlavně musel by to točit někdo z kabiny jiného letadla a asi ne s rukou ve vzduchu , takže to postrádá klasické odlesky a zrcadlení od kokpitu, je to pořád stále celá plocha videa bez změny jasu či jakéhokoliv odlesku. To je jen animace na 99,9% až 12:37 je střih a najednou je tam zrcadlení v kokpitu. A jak ta R-77 vypadne tak vůbec, když si to zpomalíš - její trajektorie je vysoce podivná, předpokládal bys pořádný nakopnutí a zrychlení díky zážehu (porovnání s odpalem R-77 z Su-27/30) ale nic letí si v podstatě rovně

[absik]

mepu, možno máš pravdu. Že vraj si IT-kar, je aj táto fotka animácia?! http://paralay.iboards.ru/download/file ... &mode=view (odpal z 1.prototypu bok.č. modrá 51, ešte bez "dlhého" chvosta)
ak si myslíš že nie, vlož tú fotku do svojho príspevku(nie a nie sa naučiť ako sem vkladať obrázky)

[mepu]

mepu, možno máš pravdu.

Určitě

[Alchymista]

Tak obrázok pod linkom http://paralay.iboards.ru/download/file ... &mode=view je jasná animácia.
Alebo ste už videl reálny raketový motor, ktorý má plameň vo forme "guličiek"
Počítačových animácií je vo videu viac - nápadná je napríklad aj v čase 10:27, odpal v 12:27 je tiež animácia, hoci celkom vydarená

[absik]

TTD lietadiel 5. generácie podľa ruských VVS, zverejnené pre RIA.ru:
PAK FA F-22A J-20
max. štartovacia hmotnosť (kg) 35 480 38 000 36 000
max. bojový náklad (kg) 10 000 10 370 nezn.
pomer: ťah motorov/štart. hmotnosť (norm.) 1,13 1,05 nezn.
max. rýchlosť vodorov. letu (km/h) 2600 2410 2000
max. preletová rýchlosť - supercruise (km/h) 2100 1850 nezn.
dolet (norm.) s bojovým nákladom (km) 2700 1900 2000
max. preletová vzdialenosť s PN (km) 5500 3400 5500(?)
praktický dostup (m) 20 000 22 000 20 000
min. Dĺžka SPD štart/prist. (m) 350/400 915/650 nezn./do 550
max. vzdialenosť zistenia cieľa (km) ~400 ~210 nezn.(odh. 180 - 200)
vyr. ks + prototypy 0/7 181/10(odh.) 0/2


http://ria.ru/interview/20120213/564604027.html
a i.

[rabo]

TTD lietadiel 5. generácie podľa ruských VVS, zverejnené pre RIA.ru:

Tu ma hlavne zaujala tá dĺžka štartu a pristátia. To už má veľmi blízko k lietadlu pre LL. A ten dosah zistenia radaru - 400km. Ide o vzdialenosť porovnateľnú, alebo prevyšujúcu štandardné pozemné/námorné radary kategórie AFAR. Ak sa to Tichomirovcom podarí, tak klobúk dole a nielen že zmažú zaostávanie, ale posunú latku značne ďalej.

[absik]

rabo:
Tu ma hlavne zaujala tá dĺžka štartu a pristátia. To už má veľmi blízko k lietadlu pre LL. A ten dosah zistenia radaru - 400km. Ide o vzdialenosť porovnateľnú, alebo prevyšujúcu štandardné pozemné/námorné radary kategórie AFAR.

to rabo, tie parametre STOL dostal T-50 ešte v roku 1998 keď začínal ako projekt LFI. Vstupom OKB Suchova do konštr. prác v r. 1999 a ich návrhom SFI(S -srednoj) na základe S-37 však MO RF zotrvalo na požiadavke operačnej činnosti z "frontovej" SPD dĺžky okolo 400 m. Vojaci z VVS však stále navyšovali požiadavky na výzbroj a dolet, čím sa SFI dostal do hmotnostnej kategórie MFI (MiG-1.42) ktorého mal nahradiť. Požiadavka na krátku SPD však zostala a radikálne ovplyvnila koncepciu T - 50(prac. ozn. I-21). MO všetky požiadavky na TTD formálne zhrnulo do "štatnogo prikazu" v apríli 2001 keď už bola známa koncepcia(maketa cca 1:25) navrhnutá v r.2000 hlavným konštruktérom A.I.Davidenkom s využitím know-how z MFI. Neúprosné zotrvanie na požiadavke STOL a ďalšie úpravy aerodynamického dizajnu však významne zhoršili stealth vlastnosti PAK FA voči F-22 o 1,66x (T-50 má priemernú RCS 0,5 sqm voči F-22 s priemernou RCS 0,3 sqm- výsledky na základe ruskej metrológie).
K radarom: Ide o hodnotu zistenia pre cieľ katégórie stíhač (pozn. 4 - tej gen. s RCS 10 - 15 sqm). Na najnovšie západné lietadlá 4,5 gen. (RCS pod 3 sqm) je dosah 250 - 270 km a stealth lietadlá (RCS pod 1 sqm) 90 km na vstret. kurze a 130 - 150 km šikmo zboku. Sú to však všetko "marketingové" údaje bez udania konkr.podmienok , napr. či sa jedná o údaj zmeraný z lietadla z daným radomom. Radomy nadzvukových lietadiel totiž musia odolať vyšším teplotám a použitá technológia znižuje praktický dosah RL. Dosah sa znižuje aj vedomým zásahom do radomu napr. na potlačenie bočného vyžarovania alebo naopak, snahou o rozšírenie snímacieho uhlu. AESA anténa má optimálny vyžarovací uhol 120 st., prakticky dosiahnuteľný je asi 170 st. U hlavného radaru T-50 je udávaný vyžarovací uhol 240 stupňov. Vie niekto či to dosahuje šikmým spätným odrazom od polopriepustného radomu alebo s pomocou tých bočných RL ?!

[rabo]

K radarom: Ide o hodnotu zistenia pre cieľ katégórie stíhač (pozn. 4 - tej gen. s RCS 10 - 15 sqm). Na najnovšie západné lietadlá 4,5 gen. (RCS pod 3 sqm) je dosah 250 - 270 km a stealth lietadlá (RCS pod 1 sqm) 90 km na vstret. kurze a 130 - 150 km šikmo zboku. Sú to však všetko "marketingové" údaje bez udania konkr.podmienok , napr. či sa jedná o údaj zmeraný z lietadla z daným radomom. Radomy nadzvukových lietadiel totiž musia odolať vyšším teplotám a použitá technológia znižuje praktický dosah RL. Dosah sa znižuje aj vedomým zásahom do radomu napr. na potlačenie bočného vyžarovania alebo naopak, snahou o rozšírenie snímacieho uhlu. AESA anténa má optimálny vyžarovací uhol 120 st., prakticky dosiahnuteľný je asi 170 st. U hlavného radaru T-50 je udávaný vyžarovací uhol 240 stupňov. Vie niekto či to dosahuje šikmým spätným odrazom od polopriepustného radomu alebo s pomocou tých bočných RL ?!

Čo je to 4,5 gen. ? Ako sa im podarilo znížiť tak výrazne RCS ? To to mi príde ako údaje k Irbisu a aj to len z prižmúrením oka. Takto výkonný radar kategórie AFAR musí na vzdialenosť 90km vidieť pingpongovú loptičku. A buďme konkrétnejší, aké STEALTH lietadlo ? Ktoré zo súčasných a v krátkej dobe zavedených lietadiel, má schopnosť prísť k najvýkonnejšiemu AFAR radaru pre stíhacie lietadlo nepozorovane na vzdialenosť 90km ?

[absik]

rabo:
Čo je to 4,5 gen. ? Ako sa im podarilo znížiť tak výrazne RCS ? To to mi príde ako údaje k Irbisu a aj to len z prižmúrením oka. Takto výkonný radar kategórie AFAR musí na vzdialenosť 90km vidieť pingpongovú loptičku. A buďme konkrétnejší, aké STEALTH lietadlo ? Ktoré zo súčasných a v krátkej dobe zavedených lietadiel, má schopnosť prísť k najvýkonnejšiemu AFAR radaru pre stíhacie lietadlo nepozorovane na vzdialenosť 90km ?

4,5 - znamená 4 a pol. gen., termín vznikol na západ. trhoch ako reakcia na ruské značenie 4+, príp. 4++generácie. Ako sa týmto lietadlám podarilo 2 až 3 x znížiť RCS? Predovšetkým tvarovým dizajnom s využitím všeobecných zásad stealth - uhol nábež. hrany min. 45( radšej 50 st.), odstránenie alebo aspoň skrátenie tyčových výčnelkov(antény, pitotky, rádiovýškomery...), nahradenie oblúkových vstupov vzduchu za hranaté skosené, odstránenie ostrých prechodov (nosná) plocha - trup, t.j. odstránenie tzv. kútových odrážačov, dodržaním iných zásad - napr. "psí" zub na nábežnej hrane je výhodnejší ako aerodynamický plot(preto ruské lietadlá hoci mali veľký šíp hrany, vďaka použitiu "plôtikov" boli skôr zistiteľné - viz. MiG 15 až 21, Su-7,15,17...), obloženie vnútorných plôch vstupov vzduchu dielektrickými materiálmi, odstránenie štrbín rádovo cm rozmerov.(X radary pracujú v 3 cm pásme).. Tieto zásady podporujú prakticky všetky deltaplány - od "staručkej" Mirage III. až Mirage 2000, Vigen, Grippen, Eurofighter, Rafale... z ruských by to mohol byť už MiG-23MLD a typové rady MiG-29 a ešte lepšie SU-27 v modifikáciách. špičku predstavujú Su-35(S), MiG-35, F-15SE... trochu horšie sú F/A-18E/F a Gripen NG.
V podstate všetky nové západné konštrukcie majú trojuholníkové krídlo = dobré pre zníženie RCS, naopak kačacie plochy(canardy) hodnotu RCS zvyšujú.
Niektoré zásahy prišli s vývojom aerodynamiky - napr. výrazné vírové prechody na F-15 až F-18 boli prínosom pre zníženie RCS, iné boli v protiklade - napr. winglety, koncové závesníky, krídlové prídavné nádrže znižujú aerodyn. odpor ale zvyšujú RCS. Samozrejme tieto výsledky platia pre "čisté" lietadlá, bez podvesov a výzbroje.
Ktoré lietadlo zo zavádzaných môže " prísť" na 90 km k radaru AFAR/AESA ? Typicky práve T-50 na nejakom šikmom čelnom kurze(ak sa chce vyhnúť boju). F-22 asi na 70 km a F-117A(ak ešte lieta) asi na 55 km. Pod 12 - 20 km je pre AFAR/AESA zistiteľný každý vzdušný objekt, vrátane jednotlivých vtákov..

[rabo]

Ktoré lietadlo zo zavádzaných môže " prísť" na 90 km k radaru AFAR/AESA ? Typicky práve T-50 na nejakom šikmom čelnom kurze(ak sa chce vyhnúť boju). F-22 asi na 70 km a F-117A(ak ešte lieta) asi na 55 km. Pod 12 - 20 km je pre AFAR/AESA zistiteľný každý vzdušný objekt, vrátane jednotlivých vtákov..

Dovolím si napísať, že tieto údaje stoja na vratkých nohách. Obávam sa, že tak ako sú spochybňované RCS plochy uvádzané v reklamných letákoch, tak...,ale to je v podstate jedno. Do dnešnej doby sa nevedia presné hodnoty radaru APG-77 z F-22 a sú len odhadované.
Ak však môžeme čerpať z reklamných údajov, tak pre Irbis bol udávaný dosah na F-22 tých 90km. Je možné ,aby o generáciu novší radar, s technológiou schopnou pracovať s rôznou frekvenciou vysielacích prvkov pri vyžarovaní, čo by malo práve umožniť ľahšie a rýchlejšie respekt. na väčšiu vzdialenosť lokalizovať ciele s malou odrazovou plochou, bude mať horšiu , alebo len porovnateľnú schopnosť ? No to asi nie. Práve schopnosť pracovať naraz viacerých lúčov s inou frekvenciou v AFAR je ich obrovská výhoda proti FAR kde je len jeden lúč. On síce tiež môže meniť frekvenciu, ale zároveň musí robiť x ďalších činností a v prípade AFARu si tie funkcie podelia stovky TRMs modulov. Ten môže napr 6 lúčmi s inou frekvenciou skenovať vybraný vzdušný sektor a ďalšími lúčmi navádzať muníciou.

[mepu]

Přesně tak, tyhle reklamní dosahové údaje radarů bych nebral vůbec vážně - a už vůbec ne na stealth cíle - to je totální vaření z vody (popřípadě. je to jen jednoduchý matematicky přepočet s rcs vuči reklamní dosahové vzdálenosti - ještě v ideálních podmínkách - a v ideálním světě nežijeme :-) ) - jediný co by mělo mít nějakou vypovídající hodnotu jsou použité technologie - tedy spíše generace do které daný radar spadá a z toho odvozené možnosti (rámcově) - odvádět z toho možnosti detekce těžce zjistitelných cílů na km se mě zdá dost nereálné, bez průkazných údajů - v dohlédne době asi nikdo nezveřejní hodnověrné dosahy radarů XY na konkrétní typy cílů. U PAKu je ještě krom nové generace radarů, druhý faktor počet radarů a tedy možnost překrývání v určitých úhlech a hlavně třetí rozhodující faktor, ty L pásma o kterých neví reálně nikdo nic - muže to být buď totální technologický propadák, nebo taky ne.

[absik]

...Ak však môžeme čerpať z reklamných údajov, tak pre Irbis bol udávaný dosah na F-22 tých 90km. Je možné ,aby o generáciu novší radar, s technológiou schopnou pracovať s rôznou frekvenciou vysielacích prvkov pri vyžarovaní, čo by malo práve umožniť ľahšie a rýchlejšie respekt. na väčšiu vzdialenosť lokalizovať ciele s malou odrazovou plochou, bude mať horšiu , alebo len porovnateľnú schopnosť ? No to asi nie. Práve schopnosť pracovať naraz viacerých lúčov s inou frekvenciou v AFAR je ich obrovská výhoda proti FAR kde je len jeden lúč. On síce tiež môže meniť frekvenciu, ale zároveň musí robiť x ďalších činností a v prípade AFARu si tie funkcie podelia stovky TRMs modulov. Ten môže napr 6 lúčmi s inou frekvenciou skenovať vybraný vzdušný sektor a ďalšími lúčmi navádzať muníciou.

Ak na F-22 pri RCS 0,3 je udávaný dosah 90 km tak na RCS 1,0 štv. metra je (1,0/0,3)druhá odmocnina vyšší, teda 164 km matematicky, rusi udávajú hodnotu 120 až 150 km(PESA radar Irbis, stredný priemer mriežky 900 mm, impulz výkon 16 - 20 kW), detto AESA Tichomirov(stredný priemer 700 mm,1526 prvkov, impulz výkon 15 kW). Posledná modifikácia APG-77 v.3 - oficiálny údaj z LL (2007) má dosah na 1 sqm udávaný dosah 160 km pri impulze 12 kW do 1500 prvkov. Ak zvýšiš vyžarovací výkon do rovnakej antény -ÁNO - výsledok môže byť horší akopri o gen. staršom radare. AESA radary majú mnoho nesporných výhod voči PESA radarom ale zároveň 1 podstatnú nevýhodu - rozostrenie vyžarovaného zväzku lúčov. Tak pridaním výkonu nezvýšiš dosah (nemusíš veriť mne - ja som len metrológ, myslím že alchymista alebo redboy vedia o radaroch viac). Stručne to môžme zhrnúť - za celú generáciu, cca 10 rokov AESA radary mimo APG-63 vers.2(F-15C) výrazne nezvýšili dosah, zdvojnásobili však počet zároveň navádzaných cieľov, zvýšili odolnosť voči rušeniu či schopnosť a rýchlosť identifikácie cieľa, miesto duálneho režimu môžu používať paralelný,...snáď som na niečo nezabudol.
Teda ak chceš mať väčší dosah radaru, musíš zmenit aj rozmer mriežky, napr. APG-77 má vyžarovací uhol 120 st., v ďalšom rozvoji chcú dosiahnuť aspoň pokrytie prednej polosféry a to pridaním 2 bočných /__\ a pomocou 2 zväzkov zväčšiť aj dosah aj stranové vyžarovanie.

http://translate.googleusercontent.com/ ... 92vo6hXO2w
http://en.wikipedia.org/wiki/AN/APG-77
http://en.wikipedia.org/wiki/AN/APG-63_radar_family
Raytheon products website

[absik]

mepu:
Přesně tak, tyhle reklamní dosahové údaje radarů bych nebral vůbec vážně - a už vůbec ne na stealth cíle - to je totální vaření z vody (popřípadě. je to jen jednoduchý matematicky přepočet s rcs vuči reklamní dosahové vzdálenosti - ještě v ideálních podmínkách - a v ideálním světě nežijeme :-) ) - jediný co by mělo mít nějakou vypovídající hodnotu jsou použité technologie - tedy spíše generace do které daný radar spadá a z toho odvozené možnosti....

No čo sa týka technológií aspoň v tom máme jasno: ruský aj americký AESA je založený na prvkoch s arzenidu gália (GaAs), rozlišujú sa len veľkosti modulov - americké sú udávané s rozmerom 1 palca (25,4 mm) a ruské 18 mm.
Za reklamný údaj považujem udávaný dosah Irbisu 400 km na RCS 3sqm , no možno sa to dá namerať na stende, t.j. "holý" radar na 80 m stožiari chránenený len polyamidovou fóliou proti dažďu. To výsledky z odpovede rabovi vychádzajú z meraní na LL - lietajúcom laboratóriu, ktoré vzniklo z Boeingu 757 urezaním nosa pred 1. pretlakovou prekážkou a namontovaním predku z F-22, t.j. radom, RL APG-77, bloky riadiacej elektroniky s patričnými stealth plášťovaním. Údaje z letu okrem online záznamu vyhodnocovalo in time vyše 20 vezených technikov.
K RCS F-22: podľa FS(Federal Standart) metrológie sa za východzie hodnoty berú (s predu): F-117A RCS 0,01 sqm
F-22 RCS 0,012sqm
F-35 RCS 0,03 sqm
B-2 RCS 0,1 sqm

Ruská metrológia vyhodnocuje integrál z kruhového merania RCS 360 st. Je zaujímavé ako sa tieto údaje zhodujú s uvolnenými údajmi archívu Lockheed ktorý spravuje výsledky meraní Skunk Works: F-117A - integrál RCS 360st.= 0,025 sqm ruský údaj 0,02 štv. metra
YF- 22 0,5 sqm ruský údaj nebol uvrdený
F-22 0,3 sqm ruský údaj 0,3 - 0,4
F-35(bez určenia verzie) 0,7 sqm ruský údaj 0,75
B-2 2,0 sqm ruský údaj 2,5 štv. metra

NIST laboratory, spôsoby merania: http://books.google.sk/books?id=aEErAAA ... &f=false).
http://123seminarsonly.com/Seminar-Repo ... nology.pdf
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/86200/start/0
niečo o ruskom metrolog. centre: http://www.sdelanounas.ru/blogs/44848/#cut

[mepu]

No čo sa týka technológií aspoň v tom máme jasno: ruský aj americký AESA je založený na prvkoch s arzenidu gália (GaAs),

Seš si jistej? Od roku 2010 stavějí na zelené louce, nový podnik na výrobu modulů pomocí nitridu gália (GaN) - Otázka je co tam teď opravdu používají v (PAK-FA) - někdy se dá najít zmínka (ale otázka hodnověrnosti) o tom, že již by AESA radar(/y?) měli být postavené na GaN technologii, ale i kdyby ne, maximálně za pár let určitě přejdou na GaN moduly s všemi výhodami z toho plynoucími. Pokud první série PAK-FA bude mít radary s GaAs moduly, tak určitě je reálné aby druhá (r.2020+) měla již s GaN.
Mohl by tu nějaký více znalý člověk z oblasti radiolokace sepsat výhody použití GaN oproti GaAs modulů v AESA?

LL - lietajúcom laboratóriu, ktoré vzniklo z Boeingu 757 urezaním nosa pred 1. pretlakovou prekážkou a namontovaním predku z F-22

Ty jo nedávno sem viděl v nějakem dokumentu na youtube, menšího dopravního tupoleva asi 134 a ten byl taky přestavěný na letající laboratoř měl tam celej předek s radarem ze Su-34 - takže je velice reálné že dnes lítá tohle tůčko s předním radarem PAK-FA.

"absik" to nebylo rytí do tebe, to bylo filozofické zamyšlení nad reklamními údaji, ne nad tebou

[rabo]

Posledná modifikácia APG-77 v.3 - oficiálny údaj z LL (2007) má dosah na 1 sqm udávaný dosah 160 km pri impulze 12 kW do 1500 prvkov. Ak zvýšiš vyžarovací výkon do rovnakej antény -ÁNO - výsledok môže byť horší akopri o gen. staršom radare. AESA radary majú mnoho nesporných výhod voči PESA radarom ale zároveň 1 podstatnú nevýhodu - rozostrenie vyžarovaného zväzku lúčov. Tak pridaním výkonu nezvýšiš dosah

Priznám sa troška som sa tu asi stratil. Má to znamenať, že ak má radar kat. AFAR 1500 TRMs modulov o výkone 5W a ja ich nahradím modulmi s výkonom 10-12 W, tak to nemusí znamenať zvýšenie dosahu ?
Absik, kašlime na teóriu, spýtam sa Ťa konkrétne. Myslíš si, že bude PAK disponovať radarom zo schopnosťou detekovať nevidimky na vzdialenosť rovnakú ako má Irbis ? Nebola snaha Rusov vyvinúť radar, ktorý im dá možnosť útočiť na všetky súčasné a v krátkej dobe zavedené lietadlá na vzdialenosť väčšiu ako je dosah ich radarov na PAK ?

K RCS F-22: podľa FS(Federal Standart) metrológie sa za východzie hodnoty berú (s predu): F-117A RCS 0,01 sqm
F-22 RCS 0,012sqm
F-35 RCS 0,03 sqm
B-2 RCS 0,1 sqm

Ruská metrológia vyhodnocuje integrál z kruhového merania RCS 360 st. Je zaujímavé ako sa tieto údaje zhodujú s uvolnenými údajmi archívu Lockheed ktorý spravuje výsledky meraní Skunk Works: F-117A - integrál RCS 360st.= 0,025 sqm ruský údaj 0,02 štv. metra
YF- 22 0,5 sqm ruský údaj nebol uvrdený
F-22 0,3 sqm ruský údaj 0,3 - 0,4
F-35(bez určenia verzie) 0,7 sqm ruský údaj 0,75
B-2 2,0 sqm ruský údaj 2,5 štv. metra

Ruské médiá uvádzajú pre Irbis dosah na cieľe s RCS 0,01m2 90km. Len je otázne či to berú ako dosah na F-22 s RCS 0,012, alebo ten údaj nemá nič spoločné s F-22.

[absik]

mepu:
...Mohl by tu nějaký více znalý člověk z oblasti radiolokace sepsat výhody použití GaN oproti GaAs modulů v AESA?

Úplne si ma odhalil, ja som tuze málo doma v radaroch, aj v elektronike sa vŕtam amatérsky, kým niečo nevyrobím alebo kým to nekopne....
Že vraj kto rýchlo dáva - 2x dáva (snad přijdou povolanejší):
Nitrid Gália gallium nitride - GaN je tvrdá kryštalická látka, odolná voči ionizujúcemu a tepelnému žiareniu. V elektronike sa používa od 90-tych rokov min. storočia. Ako nový materiál v MOSFET tranzistoroch pre vojenské využitie je certifikovaný od r. 2010. Vhodný je najmä pre vysokofrekčnú elektroniku, vrátane mikrovlnnej a radarovej - pre AESA radary 5. generácie. Doteraz používané magnetrony a riadiace MOSFET tranzistory, založené na GaAs kryštáloch, menili charakteristiku vyžarovania v závislosti na tepelných zmenách. GaN kryštály sú schopné pracovať pri vyšších teplotách a vyššom napätí, čo má priaznivý dopad na zníženie jalového príkonu. Ten je hlavnou príčinou tepelného zaťaženia modulov T/R hlavne v strede anténnej mriežky aj pri nútenom chladení magnetronov. Pri použití GaN kryštálov sa dosiahne vyššia stabilita vyžarovaného zväzku lúčov a vyššia odolnosť na zmenu tepelného gradientu.
Nitrid gália však je veľmi háklivý na čistotu výrobného procesu a tiež je náchylný na priestorové vady, rádovo stovky miliónov až 10 miliárd na štvorcový centimeter. To doteraz bránilo vojenskému využitiu vo vysokofrekvenčnej technike. Dnešné nanotechnológie však umožňujú nanášanie vrstiev na základňu (napr. karbid kremíka) rádovo po atómoch za pomoci ionizovaného lúča (plazmy) vo vysokom vákuu. Ruské vývojové strediská majú túto technológiu (nanášanie kovového povlaku na inertný materiál pomocou plazmy vo vákuu) rozpracovanú od konca 90-tych rokov keď vznikla potreba zvýšenej ochrany draku Su-33 voči vlhkému agresívnemu prostrediu na mori. Ďalšie modifikovanie technológie aj do elektroniky začalo vývojom Su-35BN (dnešný Su-35S).

http://www.atse.org.au/Documents/Intern ... gadish.pdf
http://en.wikipedia.org/wiki/Gallium_nitride

rabo:
Ruské médiá uvádzajú pre Irbis dosah na cieľe s RCS 0,01m2 90km. Len je otázne či to berú ako dosah na F-22 s RCS 0,012, alebo ten údaj nemá nič spoločné s F-22.

Sú 2 možnosti: alebo ide o "reklamný" údaj alebo technológia fázovania mriežky za tie 2 roky pokročila (tých mojich 70 km na F-22 pochádza s údajov z r.2011). Inak ešte som nepísal vo vlákne MiG-31/31BM o novo chystanom MiG-u 31 NG ktorý má byť znovu osadený PESA radarom. Rusi tvrdia že PESA technológia na zisťovanie stealth cieľov je výhodnejšia ako AESA. Nepopierajú výhody AESA radarov najmä na samostatné zisťovanie cieľov - preto chcú hlavne mobilné systémy PVO osadiť postupne AESA radarmi, ale "lietajúci" Voronež tvorený rojom MiGov-31 má používať PESA technológiu...

rabo:
Nebola snaha Rusov vyvinúť radar, ktorý im dá možnosť útočiť na všetky súčasné a v krátkej dobe zavedené lietadlá na vzdialenosť väčšiu ako je dosah ich radarov na PAK ?

rabo, tá snaha je deklarovaná od r.2009 kedy bol predstavený prvý prototyp ruského AESA radaru. Snáď som ich dobre pochopil (pripadá mi to ako rybolov v mútnych vodách ruských sajtov) ale má sa jednať o kombinovanú technológiu AESA+PESA (rusi to označujú tuším CGI, CGR ?). Lietadlá 1.série majú byť označené tým opisovaným radarom NO-36 s 1526 aktívnych modulov T/R, ktorý je viac -menej porovnateľný s APG-77. Lietadlá 2-hej a následných sérií majú dostať kopu podstatných zmien(každá by bola na samost. príspevok) - už avizované integrálne pasívne antény, poťahu, motory izd. 129 s plochou S-tryskou! (to nešťastné vkladanie obrázkov - mám už pár 3-D CADov) a nový radar s 1000 modulmi AESA(1000 minimagnetronov) ale pomocou nano- každý modul rozdelený na 4 - čiže 4000 PESA miniT/R. Neviem si ani predstaviť čo by to mohlo dokázať.

s linkami mám problém - odkaz na TV shot z Vesti.RU neprehráva a na staré adresy linkov vypisuje - pre váš server nie obsah povolený - (tuším Error706).
citát aspoň na tú ploskú trysku:

"Изделие 129" - рабочее название этого двигателя - еще совершенствуется, у него должно быть плоское сопло для меньшей заметности радарами противника

a link: http://www.vesti.ru/doc.html?id=578502

[Alchymista]

Niečo okolo GaN je napríklad tu - http://www.intechopen.com/download/get/ ... fs/id/9966 - sú tam spomínané (v 4. kapitole) aj aplikácie v radarovej technike, takže by to mohlo byť k preberanej téme relevantné.

[mepu]

Také zajímavá čtení o GaN monolitických mikrovlnných integrovaných obvodech v použití pro radary http://www.csmantech.org/Digests/2012/p ... .2.011.pdf
Pokud to tedy shrneme, krom nižší tepelné zátěže pro samotné T/R moduly - a tedy menší nároky na chlazení, plus další příznivější fyzikální vlastnosti o kterých psal absik oproti GaAs.

Hlavní přednosti radarů používajících GaN T/R moduly oproti použití GaAs T/R modulů:

- Zejména významné zvýšení výkonu až 5-10x - mohou bez problémů poskytovat výrazně vyšší celkový vysokofrekvenční výkon, vyzařovaný plošnou fázovanou anténou, než anténa se současnými GaAs T/R moduly.
- Radary s mnohem větším dosahem, citlivostí a schopnostmi vedení přehledu o situaci v prostoru.
* Lze celkem logicky usuzovat, že se to netýká jen pozemních radarů - samozřejmě s omezujícím faktorem leteckých radarů ve velikosti a zdrojem napájení.
zdroj (r.2008) sice je to staré ale myslím, že popis výhod této technologie je reálný - http://www.atmonline.cz/radar/200508b.htm

Souhlas?

Jinak co jsem o tom zjišťoval před několika měsíci, Rusové by chtěli aby jim ten nový podnik chrlil cca 100000ks T/R modulů do radarů ročně, po krátkém čase by to chtěli zvednout na 200000ks/ročně.
Výrobní proces výroby GaN T/R modulů je extrémně náročný jak psal absik, vzniká při něm spousta zmetků - proto se rozhodli před těmi cca 4 roky stavět nový výrobní podnik, měla by to být pobočka Micranu.

Ještě jedno zajímavé pojednání spíše o samotných základních elektrických a materiálových parametrech polovodičů založených na GaN http://www.elu.sav.sk/fileadmin/user_up ... toklas.pdf
a rok staré (r.2013) spíše shrnutí samotné technologie jako takové a výhod http://www.defensetechbriefs.com/compon ... icle/17025 je tam i zmínka o T/R modulech pro pracovní pásma L a S.

Celkem zajímavé stránky (a dokumenty) amerického výrobce https://www.macomtech.com/ a hlavně jeho youtube kanál http://www.youtube.com/user/MACOMVideos

Pár dni staré video s ukázkou L pásmového modulu postaveného na GaN. Je možné že by ty L pásma na PAK-FA již využívaly podobnou technologii?

----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Po cca 3 měsících sporadických testovacích letů některých prototypů, začalo zase jak to tak vypadá intenzivní letové testování včetně posledního látajícího prototypu č.055 (T-50-5). (Pokud tedy budeme věřit spotterům že ty měsíce nespali )

T-50-5 (2014-02)

zdroj a více aktuálních fotografií >> http://russianplanes.net/st/Sukhoi/T-50

Zajímavá fotka T-50-2 při nadzvukovém manévrů? ve velké výšce - vypadá to jak kdyby tahal do svíčky, udělal nějaký kotrmelec a vesele si to valí dál
http://www.palba.cz/album/albums/userpi ... 954467.jpg

zdroj : http://sergey-lutsenko.livejournal.com/89795.html
-------------------------------------
Rád bych shrnul co se na kterém látajícím prototypu testuje za konkrétní elektro-optiku a radary a popř. výrazné zvláštnosti s tím související - a jde to rozpoznat z fotografií.
(budu rád když to někdo doplníte pokud na něco zapomenu - nebo něco přidám navíc, což bych nerad)

T-50-1 : pravděpodobně bez radarů (možné testování bočních?), zaslepené pozice předního 101KS-V (IRST) a horního 101KS-O (IRST/DIRCM), později byl výrazně pozměněn a prodloužen (zakulacen) konec žihadla.
T-50-2 : pravděpodobně bez radarů (možné testování bočních?), testování předního 101KS-V (IRST) a horního 101KS-O (IRST/DIRCM), začleněn do testovaní jeden ultrafialový senzor 101KS-U (zdvojený) kryjící horní polosféru.
T-50-3 : testování předního a zadního + bočních radarů, testování předního 101KS-V (IRST) a horního 101KS-O (IRST/DIRCM),testovaní dvou ultrafialových senzorů 101KS-U (zdvojených) a to kryjící horní a spodní polosféru.
T-50-4 : testování předního a zadního + bočních radarů, testování předního 101KS-V (IRST), začlenění do testovaní všech čtyřech (dva zdvojené) ultrafialových senzorů 101KS-U a to kryjící horní a spodní + obě boční polosféry.
T-50-5 : testování předního a zadního + bočních radarů + L pásmových v náběžných hranách + pravděpodobně i LEX-spoilerech , pravděpodobně zaslepení předního 101KS-V (IRST) a testování horního i spodního 101KS-O (IRST/DIRCM) - tohle je velice důležité, protože je evidentní, že 101KS-O se v úloze DIRCM nebude zaměřovat laserovým paprskem na střelu pomocí UV senzorů (na 055 nejsou, testuje je 054) a velice pravděpodobně dokáže pracovat samostatně! A hlavně to podporuje mojí domněnku, že to není jen DIRCM systém ale derivát OLS-50M - tedy IRST s možností DIRCM - debatovali jsme o tom pár stránek dozadu. Vypadá to, že PAK-FA přibude k sférickému pokrytí okolí letadla v radarové a ultrafialové oblasti i infračervená oblast.

Takže, když se nato podíváme reálně, brzy by se měl již objevit prototyp s všemi důležitými detekčními senzory v jednom draku, celkem to mají ti rusové pěkně rozložené (asi prevence před havárií) plus jednotlivým týmům se výrazně lepé pracuje a odlaďují chyby.