Malá poznámka na úvod pre vyjasnenie si názvov národov. Hoci používam mená súčasných národov, ani náhodou netvrdím, že ľudia v 9., 10., a 11. storočí sami seba chápali národne tak, ako to cítime my. Národ v dnešnom obsahu slova je moderný pojem, ktorý vznikol v posledných dvoch storočiach.
Podľa maďarskej wikipedie do Karpatskej kotliny prišlo okolo 400 000 ľudí a z toho bolo 70 000 bojovníkov. Obsadili územie, kde žilo maximálne 200 000 pôvodných obyvateľov rôznych národov, ktorých si podmanili. To je základný názor vytvorený na konci 19. storočia a výtvarné „zvečnený“ obrazom v parlamente a dioráme. Zdrojom preň boli záznamy v dobových kronikách a samotné uhorské kroniky, ktoré ale vznikli o stáročia neskôr. Archeologické vykopávky na začiatku 20. storočia potvrdzovali historické pramene. Našli sa hroby bohatých jazdcov pochovaných spoločne so svojimi koňmi a bohatou osobnou výbavou, hroby chudobné a pohrebiská kde boli pomiešané hroby bohaté aj chudobné. Slávny József Hampel ich roztriedil tak, že bohaté patrili príchodzím Maďarom a tie chudobné ich sluhom Slovanom. Bohaté hroby bolo možné datovať podľa prevŕtaných minci, ktoré jazdci používali ako ozdobu.
Príchod Maďarov ako si ho predstavoval uvedomelý umelec.
Lenže počet bohatých hrobov sa ukázal byť nízky a nezodpovedajúci uvažovanému počtu dobyvateľov. A tak sa začali vznikať rôzne teórie ako urobiť zo slovanských sluhov a otrokov „pospolitý ľud“ - obyčajných Maďarov. Pretože Maďar predsa nemohol byť otrokom a sluhom bohatšieho Maďara. Okrem nápadov, že v Karpatskej kotline prežili Huni, alebo Avari, sa objavila teória o dvojnásobnom príchode, s tým že prví „pospolití“ Maďari prišli už v roku 670 a hoci sa pomiešali s domácimi, stále zostali Maďarmi. Tiež vznikla teória, že do Karpatskej kotliny prišiel dvojaký maďarský ľud, jazdci a aj „pospolití“ poľnohospodári, ktorí už predtým niekoľko storočí putovali spoločne po stepiach Eurázie. Akoby to nestačilo vznikla aj teória, že „pospolití“ prešli cez Karpaty k Donu, kde sa pomaďarčili a vrátili sa s jazdcami naspäť. Ale nielen maďarskí vzdelanci mali a majú svoje teórie. Slovanskí archeológovia a historici zaviedli pojem „belobrdska“ kultúra podľa náleziska v Chorvátsku. Naznačili, že časť chudobných hrobov bola slovanská a časť maďarská. Niekde boli pohrebiska vedľa seba a niekde pomiešané. Slovenská a česká veda prijala názor, že Maďari rozvrátili Veľkú Moravu, obsadili Zemplín a juhozápadné Slovensko a v priebehu nasledujúcich desaťročiach padalo jeho hradisko za druhým až nakoniec o dve storočia bezbranné územie Slovenská Maďari začlenili do Uhorského kráľovstva. Nakoniec sa presadil variant, že najskôr prišli elitní jazdci a po útoku Pečenehov a Bulharov na Maďarov za Karpatmi, za nimi prišiel oveľa početnejší maďarský pospolitý ľud vedený kmeňovými vodcami.
V roku 2000 vyšla kniha Genes, peoples, and languages, ktorej autorom bol taliansko – americký vedec a genetik Luigi Luca Cavalli-Sforza. Rozsahom celkom mala kniha predkladala podobnosť medzi biologickou a jazykovou evolúciou jednotlivých ľudských populácii. Zjednodušene, že ľudia s podobnými genetickými znakmi majú veľakrát aj príbuzný jazyk, ktorým komunikujú. Napríklad Slovania, alebo Germáni, sa dajú spoznať nielen podľa jazyka, ale aj určitých špecifických znakov vo svojich génoch. Medzi iným Cavalli-Sforza v knižke spomenul, že Maďari prišli na konci 9. storočia do Karpatskej kotliny, kde žilo obyvateľstvo používajúce románsky jazyk. Pri príchode vraj predstavovali menej ako 30% vtedajšieho obyvateľstva kotliny a preto je v dnešnej Maďarskej populácii okolo 10% znakov zodpovedajúcich ich pôvodu z okolia Uralu. Knižka vniesla iný, dovtedy nepoznaný pohľad na osudy Strednej Európy okolo roku 900.
Profesor Cavalli-Sforza sa dopustil nepresnosti, ktorú išlo ľahko odbiť, pretože Karpatskú kotlinu pred príchodom Maďarov naozaj neobývali ľudia románskej jazykovej skupiny. Nepríjemnejší ale bol jeho údaj, že súčasná maďarská populácia je len okrajovo príbuzná s „dobyvateľmi“. Vzniklo zopár reakcii na Cavalli-Sforzu, ale písal sa rok 2000 a genetike, hlavne tej vychádzajúcej zo vzoriek súčasnej populácie, nebolo treba veľmi veriť.
Nový problém nastal, keď bolo možne určiť génom dávno mŕtvych nebožtíkov. Je treba uznať, že madarskí vedci ako prví v našich končinách sa podujali bližšie určiť etnicitu ostatkov na základe DNA. Tým pod vedením profesora Istvana Rasko z Biologického výskumného centra v Segedíne publikoval v roku 2009 správu: Analysis of paternal genetic relationship of ancient Hungarian, modern Hungarian and modern Szekler populations. Bola to analýza nielen súčasnej maďarskej a sekelskej populácie, ale získali vzorky z ostatkom mužov z bohatých hrobov, pripisovaných starým Maďarom v 10.storočí. Nakoniec zistili, že dvaja zo siedmych jedincov majú znaky (N1c1) prislúchajúce Uralskej jazykovej skupine a zo súčasne žijúcich mužov len jeden zo 197. Výskum potvrdil, že do Karpatskej kotliny prišli nomádi geneticky patriaci do Uralskej jazykovej skupiny, nazvime ich jednoducho „starí Maďari“. Lenže ten istý výskum ukázal, takže dnešní Maďari nie sú potomkami „starých“ Maďarov. U žien sa okrem vzoriek súčasnej populácie a vzoriek z bohatých hroboch, testovali aj vzorky z chudobných ženských hrobov tzv. „pospolitého ľudu“ v 10. storočí. A výsledok bol podobný. Ženy z bohatých hrobov dobyvateľov nepreniesli svoje gény na súčasnú populáciu, ale z tých „pospolitých“ áno. Akoby toho nebolo málo, urobili aj test na intoleranciu laktózy a výsledok bol rovnaký. Záver: zaujatie vlasti sa síce konalo, ale dobyvatelia celkom rýchlo vyhynuli. A aký bol výsledok testu? Vtedajší pospolitý Maďar je predkom dnešného Maďara a ako sa Népszabadság Online vyjadril profesor Rasko: „Geneticky nie medzi Maďarom a Slovákom žiaden rozdiel.“ Môže byť známa otázka z krížovky: „Vyhynutý kočovník?“, použitá nielen pre štyri (Avar), ale aj pre päť okienok? Podľa genetického výskumu áno.
Súčasne rozširenie N1c1.
Lenže, v strede Európa žije pomerne veľký európsky národ s jazykom, tak nepodobným susedom, Nemcom a Slovanom. Národ, ktorému vymreli vo vrcholnom stredoveku predkovia? Je vôbec možné aby sa „honfoglalás“ - zaujatie vlasti zmenilo na „elite dominance model“, t. j. na inváziu spojenú so zmenou jazyka, zvykov, kultúry, ale bez zmeny genofondu?
Maďarskí vedci k problému zaujali niekoľko stanovísk. Nándor Dreisziger profesor z Toronta v Genetic Research and Hungarian “Deep Ancestry” vyzval na nový lepšie dotovaný výskum za použitia väčšieho množstva vzoriek DNA a k prehodnoteniu zavrhnutej teórie o „Dvojitom zaujatí vlasti“. Csanad Balint významný maďarský archeológ zaoberajúci sa ranným stredovekom vyzval na vzájomnú koordináciu výskumov a nateraz ponechať všetko tak ako to je. Je vraj skoro vytvárať nové modely, bez ďalších dôkazov a výskumov. Archeológ Balázs Gusztáv Mende prisudzuje genetickým dátam len pomocnú dôležitosť. Je pochopiteľné, že nik, kto si osvojil poznanie učiteľov, odrazu nezmení vlastne presvedčenie a nevytvorí novu teóriu ovládnutia Karpatskej kotliny pre iné nemaďarské etnikum. A nerobia to ani historici maďarských susedov. Jednak majú dosť svojich vlastných problémov s nedávnou minulosťou a na druhej strane poznajú „citlivosť“ tejto národnostné dosť exponovanej témy. Nakoniec dnešný úškrn nad genetikou Maďarov, môže o chvíľu vymazať trápenie s genetikou Přemyslovcov alebo „kráľa starých Slovákov“ Svätoplukom. Ale mne sa nič nestane. Ja nie som zamestnanec akadémie vied a ani nedostávam granty od vlády, preto môžem načrtnúť scenár, ktorý by zodpovedal „elite dominance modelu“.
Urobme si krátku chronológiu dôležitých udalosti, čo mali pravdepodobne vplyv na vytvorenie „elite dominance modelu“ od prvého objavenia sa Maďarov v Karpatskej kotline po vládu prvého uhorského kráľa sv. Štefana.
862 – na pozvanie Rastislava maďarskí jazdci bojovali ako spojenci Mojmírovcov pri Viedni.
863 – nemecký kráľ Ľudovít uzatvára spojenectvo s Bulharmi proti Moravanom. To bude trvať skoro 3 desaťročia.
881 – Svätopluk si pozval maďarských jazdcov, pravdepodobne skôr Kabarov, ako spojencov proti Frankom a usadil ich na hornej Tise v časti bývalého Dunajského Bulharska, ktoré sa tiahlo na západ od Karpat od Hornej Tisy po Železné vráta na Dunaji. Jazdci prišli aj so svojimi rodinami.
892 – Bulhari odmietajú pomoc Frankom, pre problémy s Byzanciou.
894 – Byzantskí posli obišli Bulharov a dohodli sa s Maďarmi sídliacimi v Atelkuze, že napadnú Bulharov z opačnej strany. Zomiera Svätopluk I.
895 – Maďari z Atelkuzu nápadnú Bulharsko a v dvoch bitkách zvíťazia.
896 - Bulharský cár Simeon uzavrie prímerie s Byzanciou a s veľkou armádou tiahne na Maďarov v Atelkuze. Pri rieke Bug zničí Simeon maďarskú armádu. Zároveň Pečenehovia napadajú nechránené sídla a územie Maďarov. Zvyšky Maďarov z Atelkuzu prechádzajú cez Karpaty do Sedmohradska. Historici predpokladajú, že tento útek predstavuje prechod celých maďarských a kabarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Prichodiaci menia mocenské pomery Dunajskom Bulharsku. Prichádza hlavný maďarský kráľ Kursan. V tomto období vraj dochádza k rituálnej vražde náboženského vodcu Álmoša, otca Arpáda. Hrob maďarského náčelníka na Zemplíne pravdepodobne nie hrobom Álmoša. Dôvodom vraždy mala byť porážka od Pečenehov a problémy s obživou, lebo Maďari mali problém prejsť cez Karpaty s dobytkom, svojím najdôležitejším imaním.
898 – Svätopluk II. vládca v Nitrianskom kniežatstve uteká k Bavorom a žiada ich o pomoc.
899 – Bavori napadajú Mojmíra II. vládcu Veľkej alebo Dolnej Moravy. Ten žiada o pomoc Maďarov. Maďari zaútočia v spojenectve so Slovanmi, ktorí si oholili hlavy aby sa podobali na Maďarov, na územie Bavorov. Druha väčšia skupina Maďarov je na ťažení v Taliansku. Pri návrate obchádzajú východofranské Panónske kniežatstvo.
900 – Maďari pomáhajú Mojmírovi II. proti Bavorom. Mojmír uzatvára s Bavormi mier a stáva sa hegemónom v oblasti. Zároveň Mojmírov brat Predslav s Maďarmi ovládne a rozdelí si z Maďarmi Panónske kniežatstvo. Sever patri Moravanom juh Maďarom.
902 Maďari po nezhodách s Mojmírom II. o korisť za pomoc v roku 900 napadli Moravu, ale boli porazení.
904 – Maďari rokovali s Bavormi o hraniciach svojej časti Panónskeho kniežatstva. Pri jednaniach v hádke Bavori zavraždili maďarského kráľa Kursana.
905 Mojmír II. spoločne s bratom sa rozhodli dobiť na Maďaroch aj južnú časť Panónskeho kniežatstva. Maďari Mojmíra II. porazili. Smrťou Mojmírovcov a pravdepodobne zničeným moravskej elity sa rozpadla Veľká Morava a jej územie sa rozdrobilo na predchádzajúce menšie kniežatstva. Podľa maďarského historika György Györffyho, Mojmír II. v bojoch nezahynul, ale vzdal sa Arpádovi a vydal svoju dcéru za Arpádovho syna Zoltána.
906 Správcom Nitrianska sa stal Ullő pochádzajúci s pôvodných Kabarov, ktorých pozval Svätopluk I. Správcom Dolnej Moravy je pravdepodobne Arpádov syn Levante. V tom alebo nasledujúcom roku postihla povodie Moravy veľká povodeň a zničila Mikulčice. Maďari opustili Moravu.
907 V bitke pri Bratislave porážajú Maďari pod vedením Arpáda a jeho synov aj s pomocou Slovanov Bavorov. Porážka na ďalších sto rokov zabráni vplyvu Nemcov v Karpatskej kotline.
907 až 953 Maďari podnikajú koristnícke nájazdy do Západnej Európy.
943 Maďari podnikli pustošivý útok na Byzanciu.
946 Kniežaťa Termatzous a Bulcsu navštívili Konštantínopol. Bulcsu sa dal pokrstiť.
950 Knieža Gulyas (pravdepodobne sa nejedná o meno ale titul) navštívil Konštantínopol a bol pokrstený menom Štefan. Dôvodom návštevy a krstu bolo získať spojenectvo Byzancie, pretože Gulyas mal rozpory s Arpádovým vnukom Fajsom. Gulyas sa vrátil sa do Alba Iulii s Hierotheom, ktorý bol ustanovený Carihradom ako biskup „Turkov“. Vznikla zvláštna situácia, keď hlavný maďarský vodca bol pohan a druhí dvaja vodcovia podporovaní Byzanciou kresťania.
954 Maďari napadajú južne Nemecko.
955 Oto I. poráža Maďarov v bitke pri rieke Lech. Zomiera knieža Bulcsu a náčelníci Lel a Sur. Arpádov vnuk Fajs sa stáva veľkokniežaťom a obsadzuje dŕžavy Bulcsu, Lela a Sura, medzi iným aj Nitriansko.
972 Veľkoknieža Gejza z rodu Arpádovcov sa žení so Šarlotou dcérou transylvánskeho kniežaťa so slovanským menom Prokuj (Gulyasa Mladšieho). Šarlota zakladá grécky kláštor vo Vespréme. Gejza sa politicky orientuje na Nemcov a náboženský na Rím.
997 Veľkoknieža Štefan pomocou svojej družiny, Nemcov a Nitrianskych Slovanov poráža povstanie vlastného strýka Koppanyho. Štefan postupne odstraňuje kmeňové rozdelenie krajina a mení ho na kresťanské diecézy a správne župy. Županov dosadzuje podľa zásluh, ktoré mu preukázali.
1001 Korunovácia Štefana za uhorského kráľa so súhlasom pápeža a cisára Ota III.
1003 Porážka a zajatie Prokuja a pripojenie Transylvánie k Arpádovským dŕžavám.
1009 Štefan I. vydal svoju mladšiu sestru za Samuela Abu syna vodcu Kabarov usadených ešte z čias Svätopluka pri Hornej Tise.
1028 Štefan poráža posledného kmeňového vládcu Ajtonyho na juhovýchode krajiny. Ajtony vyznával ortodoxne kresťanstvo.
Stručne: Maďari po roku 995 z priestoru hornej Tisy podnikali nájazdy do Talianska, Bavorska a na Moravu. Po roku 905 rozvrátili Mojmírovsku ríšu a bitkou pri Bratislave odňali Panóniu Nemcom. V priebehu jedného desaťročia ovládli Karpatskú kotlinu a ´ďalších 50 rokov terorizovali celú Západnú Európu. A nakoniec, títo úspešní a obávaní jazdci v relatívne krátkom čase 100 rokov vymreli. Súčasníci prvého uhorského kráľa sv. Štefana boli už len „obyčajní“. Dosť čudný príbeh, nemyslite?
Mapa nájazdov Maďarov v 9. a 10. storočí.
Ak čítate literatúru o príchode Maďaroch počnúc Anonymným kronikárom kráľa Belu až po kontroverzné dielo publicistu Paula Lendvaia, nikde takýto scenár nenájdete. Zaujatie vlasti do roku 905 a následne „výlety“ po Európe sú prejavom sily nomádov a po porážke na rieke Lech v roku 955 dochádza k ich postupnému prerodu na stredoveku, kresťanskú a poľnohospodársku spoločnosť. Obdobie medzi rokmi 900 a 1000 predstavuje v Karpatskej kotline úpadok hmotnej a vzdelanostnej kultúry. V Panónii zanikajú kostoly a dvorce bývalej slovanskej a východofranskej elity. Na území dnešného Slovenska postupne zanikajú slovanské hradiská a z celej kotliny prakticky neexistuje žiadna korešpondencia, diplomacia alebo podrobné správy cestovateľov.
Zostáva len archeológia a ta okrem úpadku vypovedá o rozšírení a populačnom náraste „obyčajného“ ľudu a ústupe honosných hrobov. Akoby všetci schudobneli. Čo sa udialo?
Vráťme sa do roku 881 keď Svätopluk usadil maďarských skôr kabarských jazdcov na hornom Potisí. Usadil znamená, že za mužmi presídlili aj ich manželky. Pôvodný spôsob obživy, pasenie dobytka, ale na pridelenom území nie je možný. S veľkou pravdepodobnosťou o ich obživu sa staralo tam žijúce obyvateľstvo. Kto to bol?
Mocenský ovládali územie Hornej Tisy Avari až do roku 805, keď ich porazil bulharský chán Krum a vytvoril tzv. Dunajské Bulharsko. Na území už niekoľko storočí žili prevažne Slovania vraj so zvyškom Gepidov. Pod Avarskou nadvládou si nevytvorili vlastný štát, ako Moravania a lebo Nitrania, ale to neznamená, že neexistovala slovanská elita žijúca v spojenectve s Avarmi. Územie zostalo po roku 905 pod vplyvom Bulharska a Bulhari v spojenectve so slovanskou elitou napadli z Dunajského Bulharska nemeckú Východnú marku – presnejšie Dolnú a Strednú Panóniu. V roku 864 vytvárajú Bulhari a Frankovia spojenectvo proti Veľkej Morave.
V roku 881 ponechal moravský Svätopluk na obživu Kabarom územie, ktoré s ich pomocou dobil v Dunajskom Bulharsku. Jedná sa o niekoľko stovák jazdcov. Medzi rokmi 881 až 896 čo predstavuje vtedy život jednej generácie kabarskí jazdci a slovanský veľmoži vytvárajú spoločnú „kabarsko-slovanskú“ elitu. Keď v roku 896 prichádzajú utečenci z Atelkuzu vznikajú medzi nimi trenice až nakoniec moc získajú novopríchodzi madarskí veľmoži. Dá sa predpokladať, že ich nebolo viac ako tisíc. Tak vzniká vrstva bojovníkov zložená z Maďarov, Kabarov a Slovanov z horného Potisia.
Od roku 996 až do roku 955 tvoria jadro nájazdníkov do Západnej Európy a neskôr do Byzancie. Spoločným jazykom vojska sa stáva maďarčina a ta je postupne preberaná aj pospolitým ľudom. Temer polovica vojenských veliteľov pri výpravách má slovanské meno. Niektorí historici predpokladajú, že pochádzali z Nitrianska. Keď v polovici 10. storočia v oblasti bývalého Dunajského Bulharska prijímajú maďarské kniežaťa byzantské kresťanstvo stane sa maďarčina aj jazykom šírenia viery a „pospolití“ sa pomaďarčujú. Nomádsky spôsob života, ktorý sám o sebe má nižší populačný rast než majú roľníci a vojenské ťaženia spojene s katastrofálnou porážkou pri Lechu postupne decimujú pôvodnú kabarskú a maďarskú populáciu.
Byzantské krížiky pektoraly z čias christianizácie Madarov a Slovanov.
Časť Maďarov spoločne s „pospolitým maďarský hovoriacim ľudom“ živiacim sa poľnohospodárstvom sa usádza nad Dunajom a v Panónii. Pod vplyvom prežívajúceho rímskeho kresťanstva v Nitriansku a v Panónii nadväzujú kontakty na Západe a sú cieľom kresťanských misii.
Medzitým sa stabilizuje situácia v Ríši a ottonskí cisári sa stavajú európskymi hegemónmi. Nemci sa mocenskí vracajú po Dunaji do priestoru Viedne. Ich spojenci českí Přemyslovci ovládnu aj Dolnú Moravu a preniknú cez Karpaty k Váhu. Pod hrozbou Nemcov Gejza z Arpádovskeho rodu, ktorý vládne v bývalej Preslavovej hornej časti Panónie prijíma latinský krst a orientuje svoju politiku na cisára a pápeža. Jeho brat Michal v Nitre taktiež. Druhy brat Koppany, ktorý vládol v južnej polovici Panónii zostal pohanom.
Po smrti veľkokniežaťa Gejzu Koppany vyvolal povstanie domáhajúc sa tradičného nástupníctva. Gejzov syn Štefan ho s pomocou svojej družiny, Nemcov a Nitranov porazil. Podľa vzoru Avarov a Mojmírovcov začal odstraňovať pôvodnú kmeňovú elitu. Územie, ktoré časom dobili Maďari rozdeľoval na kresťanské diecézy a správne župy. Jeho mocenská „čistka“ definitívne oslabila pôvodnú maďarskú kmeňovú alianciu. Porážka a poprava Samuela Abu v roku 1044, bola definitívnym koncom aj kniežaťa Kabarov.
Popravde dnešní dejepisci len s problémami prijímajú výsledky genetických testov. V takej citlivej oblasti ako je Stredná Európa môžu byť zdrojom vášnivých polemík. Viď. Zrušené testovanie Přemyslovcov. Slúži ku cti maďarských vedcov, že výsledky testu aj odborné názory na ich vzťah k histórii osídlenia Karpatskej kotliny sú verejne dostupné.
http://www2.sci.u-szeged.hu/fokozatok/P ... sanyiB.pdf
http://nol.hu/specialis/rss_valogatas/g ... #kommentek
http://zpravy.idnes.cz/vedci-chteji-zko ... datech_abr
ARCHAEOLOGICAL RESEARCH ON THE CONQUERING HUNGARIANS: A REVIEW, Péter Langó
Genetic Research and Hungarian “Deep Ancestry”, Nándor Dreisziger
)
