Alchymista píše:"Sektárske násilie" existovalo v Iraku aj za vlády Saddáma, lenže - polícia a armáda boli dosť silné a odhodlané, aby ho dokázali potlačiť a páchatelia boli riešený "exemplárne", nie "humánne a demokraticky", takže následníkov mali len minimum.
Sektárske násilie malo za Saddáma napr. v rokoch 1979-88 troška iný charakter a iné motívy ako sektárske násilie po roku 1991 resp. po roku 2003.
Čo teraz píšem prácu o irácko-iránskej vojne tak sa mne osobne zdá, že v časoch napr. irácko iránskej vojny, resp. pred rokom 1991, bol irák "súdržnejší". V armáde slúžilo mnoho šiítov a to aj na dôstojníckych pozíciách (napr. generál Sa´adi Tumá Abbas al-Džuburí) a tiež aj dosť Kurdov (napr. generál Hussein Rašid Muhammad al-Tikrity). A to napriek silnej snahe Šíítskeho iránu získanie si iráckych šiítov na svoju stranu na základe viery že stačí obsadiť Basru, vyhlásiť vlastnú vládu a šiíti masovo prebehnú na cih stranu.
Toto sa však nestalo a to ani v roku 1982 po kapitulácií Choramšaru a v lete 1982 pri útoku na Basru. A to bolo v čase keď sa ten irácky bezpečnostný aparát len formoval - keď ešte nebol dosť silný aby zabránil rozsiahlim dezerciám v armáde. neskôr okolo rokov 1987-88 to už bolo zase niečo iné.
Po roku 1991 a represiachá proti šiítom sa situácia zase zmenila a začalo to byť viac a viac konfliktom sunniti vs. šiíti.
Výsledkom je vo finále sunnitsko-šiítska vojna, ktorá je zástupnou vojnou Saudská arábia (a spol.) vs. śiítsky Irán.
Alchymista píše:Dobre, ale prečo to teda robia? Tento scenár sa totiž v posledných desaťročiach s takmer železnou pravidelnosťou opakuje v každej krajine, ktorá bola demokraticky napadnutá.
Ja typujem na jedno: Bezpečnosť Izraela je na 1. mieste.
Preto napríklad nebol zvrhnutý Assad, akcie na podporu jeho protivníkov, namajú za ciel zmenu režimu ale jeho trvalé krvácanie (resp. neprieme krvácanie Iránu, ktorý už musel na záchranu Assada vyčleniť značné množstvo financií).
Ak bude Assad oslabený a Irán s Hizballáhom
silne (finančne a personálne) zaangažovaný v Sýrií, resp. teraz aj v iráku, tak sa nebudú môcť venovať "riešeniu" Izraela. A izrael bude môcť bezpečne spávať.
------
-----
http://www.theatlantic.com/infocus/2014 ... ad/100756/ Fotogaleria
----
http://www.youtube.com/watch?v=rWJdmDzyvvM &
http://www.youtube.com/watch?v=B2BrRkScaBs delostrelecké systémi M198 ukoristené v Mosule
http://www.youtube.com/watch?v=0YzIROyQDc4 základna mechanizovanéhio praporu, jeden MT-LB a niekoľko T-55-tiek
-----
-----
Nepochopitelný kolaps početne omnoho silnejších iráckych jednotiek na severe, oproti niekoľkým tisíckam džihádistov, nie je zase až tak nepochopitelný.
Ja sám som si myslel že šiítska vláda bude preferovať najma šiítskych vojakov a dôstojníkov ale zdá sa že nielen šiíti majú na irácku vladu ťažké srdce. Mnoho vojakou aj šiítskeho pôvodu bolo v rámci armádnych jednotiek poslaných do krajne nepriatelského prostredia na severe. Tu sa v posledných 6 mesiacoch ocitli v kolotoči zrážok medzi islamistami a bez rozumnej stratégie vlastnej vlády sa stávali čoraz vyčerpanejšími, bez toho aby vydeli zmysel vo svojom utrpení - nejaké to svetlo na konci tunela.
Myslím si že al-Malíkiho vláda radšej vedome obetovala bojaschopnosť armády aby sa vyhla nebezpečiu prípadnej ozbrojenej opozície časti armády (a to nie len sunitskej ale aj šiítskej). Terajšie vyhlásenie celonárodnej pohotovosti a žiadosť al-malikiho o schválenie mimoriadnych pravomocí pre premiera na "boj s teroristami" má za ciel aj získanie týchto oprávnení na neurčito.
Okrem toho sa domnievam, že severné sunnitské provincie boli viac-menej vedome obetované a vyprázdnené s tým cielom aby sa vyčistil stôl. Cielom by mohlo byť stabilizovanie šiítskych oblastí na juhu, kde budú obyvatelia motivovaní brániť svoje domovi pred "sunnistkým nebezpečenstvom".
Sunnitské oblasti na severozápad od Bagdadu sa postupne stanú "čiernou dierov" terorizmu. Otázka je len tá či sa do bombardovania tejto čiernej diery zapoja USA (ako dúfa irán) alebo irán (ako dúfajú USA), ktorý bude musieť ďalej napínať svoje už aj tak dosť napäté ľudské a finančné zdroje.
Alebo sa v rámci "a strange twist of history"
do bombardovania v dojemnej zhode zapoja tak americké ako aj iránske bombardéry.
“Není mé pravdy,” řekl Josef Arimatejský. “Je jen jediná pravda pro všechny.”
“A která je to?”
“Ta, ve kterou věřím.”
(Karel Čapek, Kniha apokryfů - Pilátovo krédo)
Ale to už by byla debata o něčem jiném. 
Majan, ale jinak souhlas, že to amíci nemají moc promyšlené, nebýt podpory v Sýrii, tak se jim to tak rychle nezhroutí, pokud vůbec.