Potrebuješ strele odovzdať informáciu o jej vlastnej vzdialenosti k cieľu.arten píše:Ak by však bol patrične nastavený soft strely a dostatočná presnosť tankového laserového ožiarovača, mohlo by toto eliminovať spomínané a strela by "nadskočila" pred cieľom...
U ruského systému typu Reflex je to jednoduché - strela je beam rider, drží sa riadiaceho lúča. Takže v závislosti na diaľke cieľa a známej balistike strely automatika programovo zdvihne lúča nad zámernú a tým vyvedie strelu vyššie nad terén, po patričnom čase zasa lúč spustí na zámernú a tým zvedie na zámernú aj strelu. Strela nepreberá žiadnu informáciu o cieli, len sa drží lúča.
U LAHAT je to zrejme inak - ako u všetkých striel navádzaných na značku vytváranú ožarovačom - strela nemá informáciu o diaľke k cieľu a teda sa musí navádzať výlučne v uhlových súradniciach. Pokiaľ sa počas letu otáča, čo je veľmi pravdepodobné, nemá dokonca ani presnú informáciu o smeroch hore-dole, takže najlepšie, čo môže urobiť, je navádzať sa presne na stred značky, pretože posunutie bodu dopadu voči značke síce môže viesť k požadovanému zásahu stropu, ale rovnako dobre, pri posune nevhodným smerom, k minutiu cieľa. Navyše, obraz značky, ako ju vidí strela, veľmi závisí od odrazových vlastností povrchu cieľa a pri znalosti vlastností ožarovacieho zariadenia a prímacej aparatúry strely sa dá vytvoriť systém klamlivých odrazných plôch, ktoré budú veľmi dobre odrážať aj okrajové časti lúča vytvárajúceho značku, ale na tanku respektíve okolo jeho obrysu budú rozmiestnené tak, aby stiahli strelu mimo tank, alebo aspoň mimo jeho najcitlivejších častí.
Spike je celkom iný level - detekuje priamo obraz cieľa v optickej alebo IR oblasti a v niektorých režimoch môže byť počas letu korigovaná operátorom.
Ešte k beam rider - nie je príliš veľký problém (teda je, ale z iných príčin) adaptovať ruské strely aj na systém útoku zhora podobný systému Bill alebo TOW2. Na to by strele teoreticky stačila bočná bojová časť a detektor magnetickej anomálie. Ďalšia úprava by sa týkala systému ovládania riadiaceho lúča, aby sa nenavádzal priamo na zámernú, ale podľa diaľky cieľa o nejaký uhol nad cieľ, aby nad ním strela preletela v potrebnej výške. Hlavný problém je otáčanie strely počas letu - strela sa vlastne otáča vzhľadom k letovej rýchlosti až príliš pomaly na daný účel - buď by sa nemala otáčať vôbec, alebo rotovať tak, aby jednu otočku vykonala zhruba na jednom metri dráhy. V prvom prípade však potrebuje štyri nezávislé kormidlá, nie jeden pár, v druhom prípade značne rýchlejší systém riadenia. Gyroskop napodiv nepotrebuje - potrebnú priestorovú informáciu dokáže vyčítať priamo zo štruktúry kodovaného riadiaceho lúča.