Solomon August Andrée - samotár a čudák, ktorý sa prihlásil do súťaže na tému "Aké nedostatky má dnešná výchova dievčat" a ktorú ako zarytý starý mládenec, velebiaci iba svoju matku, s prehľadom vyhral. Tento ambiciózny rojko však nedumal iba nad dievčatami, ale napokon sa vrhol na projekt, ktorý mu mal zabezpečiť nehynúcu slávu. Nemožno mu uprieť obrovské zanietenie, energiu, zaťatosť a mimoriadny zmysel pre plnenie povinností vďaka ktorým svoj projekt napokon realizoval. O aký projekt išlo? Ako rodenému Švédovi musel Andréeho zákonite zlákať najprestížnejší cieľ v tej dobe, a to dobytie severného pólu. Začnime ale poporiadku.
Solomon August Andrée sa narodil roku 1854 v meste Gränna vo Švédsku v prosperujúcej rodine lekárnika. Po smrti otca sa upäl na matku, stal sa samotárom, ktorému ale nechýbala bystrosť, inteligencia a vrodený cit pre techniku. Na Technologickom inštitúte v Štokholme vyštudoval strojárstvo a s tajomstvom vzduchoplavby sa po prvýkrát oboznámil na svetovej výstave vo Philadelphii v roku 1876, kde vo švédskom pavilóne robil vrátnika. Fascinácia vzduchoplavbou ho už neopustila a vrhol sa so zanietením sebe vlastným na štúdium letectva. Po nezdaroch začať s vlastným podnikaním, prijal miesto asistenta na štokholmskom Technologickom ústave. Jeho nepokojná myseľ ho však hnala inde, až sa mu podarilo v rokoch 1882-83 podieľať sa na švédskej vedeckej expedícii na stanici pozorovacích prác na Špicbergoch. Od roku 1885 už pracuje na patentovom úrade v Štokholme a ako vedec publikuje články z rôznych odvetví fyziky. K lietaniu balónom sa dostáva až roku 1893, kedy sa mu podarilo absolvovať deväť prieskumných letov v malom balóne zv. Svea. Zameral sa v týchto zhruba 40 hodinách letu na meranie teplôt, rýchlosti vzdušných prúdov, zloženie zemskej atmosféry a fotografovaniu povrchu Zeme. Let balónom plnený nebezpečným vodíkom nebol vtedy žiadnou idylkou. Navyše sa nedal ovládať smer jeho letu. Andrée sa nad týmto problémom zamyslel a zaviedol pri šiestom lete na Svea systém, ktorý neskôr popíšem podrobnejšie a ktorý mohol udržať stálosť smeru a dokonca aj výšku. Aspoň Andrée bol o účinnosti svojho systému skalopevne presvedčený, hoci z pár hodín letu nebolo realistické vyvodiť taký záver. Stačilo mu to však k tomu, aby prijal myšlienku, že s takýmto balónom ľahko a rýchlo doletí až na pól.
Keď predložil svoj plán verejnosti, zväčša zožal iba posmech. Švédska zemepisná spoločnosť, u ktorej hľadal financie na svoju výpravu, nemala tiež priaznivý názor. Andrée sa však nevzdával. V r. 1895 predostrel svoj plán Švédskej akadémii vied. Tá ale tiež bola skeptická. Nie kvôli myšlienke, že chce letieť balónom, ale kvôli finančnému rozpočtu na výpravu, ktorý sa jej zdal veľmi vysoký, hoci Andrée nežiadal prehnanú sumu (asi 138000 švédskych korún). Na Andréeho sa ale usmialo šťastie. Navštívil ho rozprávkový boháč Alfréd Nobel a poskytol štedrý finančný základ a zároveň mu poradil, aby oslovil bohatých a mocných a požiadal ich o pomoc. Andrée tak aj urobil. 4.júna 1895 mal už všetky potrebné financie. Dotoval ho dokonca aj švédsky kráľ a iní boháči a šľachtici, ale nemalú čiastku v zbierke poskytli aj obyčajní ľudia. Fantastický projekt doletieť s balónom na severný pól verejnosť napokon prijala a očakávala s napätím. Andrée ju nesmel sklamať.
Krajčírky v parížskej továrni pracujú na balóne.
Svoj balón pomenoval Örnen (Orol) a vo svojej dobe predstavoval skutočný vrchol vzduchoplaveckej techniky. Balón vyrobila na zákazku francúzska firma pod dohľadom švédskych odborníkov. Mal objem 4800 m³ plynu, teda priemer 14,5 metra. Od bežných balónov sa však dosť odlišoval, aby bol pripravený na kruté arktické podmienky. Zhotovený bol z troch vrstiev jemného čínskeho hodvábu a v dolnej časti bol umiestnený pruh látky, ktorý mal odvádzať prebytočnú vodu. Vodíková náplň balónu bola ovládaná dvoma ventilmi z gondoly o dvoch poschodiach. Balón bol zabalený v sieti zhotovenej z talianskeho konope, napusteného silnou vrstvou vazelíny, ktorá mala zamedziť nasakovaniu vody, (avšak ako sa neskôr ukázalo, zlyhala). Na samotnom vrchole balónu ešte nad sieťou, bol ochranný zachytávač námrazy a poťahovaním lana mali vzduchoplavci striasať z balóna ľad alebo sneh. Najzložitejším na balóne bol systém, ktorý navrhol sám Andrée a ktorý mal slúžiť na udržanie stálosti smeru a aj výšky letu balónom. Išlo o tri vlečné laná, ktorých celková dĺžka bola 1000 metrov o hmotnosti 850 kilogramov.
Ak by balón klesal, určitá časť lán sa mala vliecť na povrchu zeme. Tým by sa balón zbavil istej hmotnosti a zasa vzniesol. Nie však veľa, pretože by vyzdvihoval čoraz viac hmotnosti lán. Čím vyššie by stúpal, tým väčšiu hmotnosť lán by musel niesť. Andrée teda predpokladal, že balón logicky bude zotrvávať v určitej výške. Tou normálnou výškou malo byť 150 metrov nad ľadom. Vtedy by viselo vo vzduchu 630 metrov lán, vážiacich 535 kilogramov a 370 metrov o hmotnosti 315 kilogramov by sa vlieklo po ľade. Ak by ale predsa len došlo k prudkému náhlemu poklesu pod 70 metrov, bolo na nosnom kruhu upevnených ďalších osem kusov 70 metrov dlhých lán, ktoré voľne viseli. Ak by teda balón klesol pod 70 metrov, tieto laná mali slúžiť ako vlečné laná. Použitím všetkých vlečných lán sa mohol balón zbaviť cca 900 kilogramov hmotnosti, kým by sa gondola dotkla ľadu. Z bezpečnostných dôvodov vybavil Andrée vlečné laná skrutkovými spojkami, čo sa ukázalo ako zásadná chyba.
Andréeho lanový systém bol doplnený oplachtením, ktoré malo umožniť dosiahnuť balónu väčšiu rýchlosť (pretože vlečné laná ho brzdili) a ktoré malo zabezpečiť zmenu smeru. Plachty mali plochu 76 m² a boli pripevnené na otočnom bambusovom rahne. Manipulovalo sa s nimi z gondoly. Andrée po skúšobnom lete ešte na balóne Svea zistil, že sa mu vďaka plachtám darí odchýliť od smeru vetra o 30 stupňov vpravo alebo vľavo a spoliehal sa na ne. Balón Örnen mal aj dve kotvy o hmotnosti 30 kg a tri menšie. Výbavu doplňoval piesok vo vreciach, ako povinná záťaž, o celkovej hmotnosti 345 kilogramov. Do vonkajších vakov na nosnom kruhu sa uložili potraviny o hmotnosti 765 kilogramov. Pretože balón bol plnený výbušným vodíkom, muselo sa vyriešiť bezpečné ohrievanie jedla počas letu. K tomu slúžil špeciálny záves na varič, ktorí vzduchoplavci spúšťali pod gondolu do bezpečnej hĺbky. Spojenie s vonkajším svetom mali zabezpečiť tri tucty poštových holubov (iba jediného holuba sa potom podarilo zachytiť) a korkové bóje pre zanechané správy (jedna alebo dve sa našli). Do gondoly boli naložené tri sane, čln, munícia, zbrane, kuchynské potreby, šatstvo a všetko ostatné, čo treba na ďalekú cestu. Toto objemné vybavenie nasvedčovalo tomu, že Andrée si nemyslel, že by po prelete pólu doletel až do obývaných častí zeme, ale pripravil sa na pochod pustou a nevľúdnou krajinou. Železné zásoby boli uložené aj v skladoch potravín na Siedmich ostrovoch severne od Špicbergov a na mysu Flora v Zemi Františka Jozefa.
Andrée, Fraenkel a Strindberg, ktorý zomrel s fotografiou svojej snúbenici v náprsnom vrecku.
Andrée si ako členov výpravy vybral sympatického a veselého Nilsa Strinberga (1872-97), ktorý mal za úlohu vykonávať vedecké pozorovania a fotografovať a vzrastom mohutného Knuda Fraenkela (1870-97), meteorológa. Posledne menovaný nastúpil ako náhradník po tom, čo sa skúsený meteorológ Nils Ekholm (1848-1923) zriekol účasti na projekte, ktorému začal nedôverovať.
Slávnostná chvíľa nastala 21. júna 1896, keď na opustený ostrov Danskøya na severozápade Špicbergov pristála loď Virgo aj s členmi výpravy. Medzi nimi ešte vtedy Nils Ekholm. Tridsať členov posádky usilovne stavali hangár pre balón a 13. júla bol hotový. (Vtedy ešte svet nevedel, že Nansenovi sa na jeho polárnej výprave podarilo dosiahnuť ako prvému 86° sev.šírky a práve v čase priplávania Virga na ostrov sa dostal konečne do bezpečia). Márne však členovia výpravy čakali na južný vietor a márne bol Andrée upozornený, že v tejto časti sveta južný vietor vanie málokedy. Po pár dňoch museli pracne naplnený balón vypustiť a prázdny obal naložiť zasa na loď. Andrée musel po návrate čeliť vtipom na svoj účet a Ekholm pochopil, že tvrdohlavý Andrée nechce chápať základné veci a účasti na projekte sa radšej vzdal. Na jar ďalšieho roku sa Andrée stretol s úspešným Nansenom, ktorý zbieral uznanie po celom svete a bol všeobecne v úcte.
Poloha ostrova Danskøya.
Hangár pre balón.
Andréemu sa podarilo zohnať peniaze na druhý pokus a 18.mája 1897 vyplávala švédska vojnová fregata Svenskund. Dorazila opäť k ostrovu Danskøya s členmi výpravy (medzi nimi už Fraenkel) a s vybavením. Loď Virgo doviezla balón. Hangár bol našťastie neporušený. 22.júna bol balón naplnený vodíkom a pripravený ku štartu. Ale vytúžený južný vietor ani tentoraz neprichádzal. Až 11.júla konečne zadul. Vzduchoplavci sa urýchlene nalodili, zbúrali sa steny hangáru, uvoľnili laná, odhodila záťaž a o 13.30 hod. sa balón vzniesol. Zmizol a už ho nikdy nikto nevidel. Nikto Andréeho ani nehľadal a postupne sa naňho zabudlo. Až po 33 rokoch konečne vydal svedectvo.
Kontrola pred štartom.
6.augusta 1930 pri brehu malého ostrova zv.Biely (patriaci do súostrovia Špicbergov) pristál náhodou nórsky škuner Bratvaag. Posádka skúmala, či je tu možné niečo uloviť. Namiesto zvierat však našli posledný tábor Andréeho polárnej výpravy. Našťastie v posádke sa nachádzali aj vedci a tí svedomite miesto riadne preskúmali a zabezpečili odvoz nájdených predmetov. Našli ich veľké množstvo (samozrejme rozhádzaných od medveďov), tiež aj zásoby potravín, pušiek, nábojov, plne naložený čln s rôznymi predmetmi starostlivo uloženými v troch vrstvách aj s navigačnými pomôckami, sane, cenné zápisníky a fotografické filmy. Asi 10 metrov od člna ležala na holej zemi prvá mŕtvola, v šatách s vyšitým monogramom "A" a s denníkom. To bolo telo Andréeho. V tábore sa našiel aj po toľkých rokoch ešte funkčný varič. Asi 30 metrov od tábora sa nachádzal jednoduchý hrob zavalený kameňmi. Kosti mŕtveho boli rozhádzané, aj tu vyčíňali medvede. Podľa monogramu na kúskoch zachovaných šiat, vedci usúdili, že ide o telo Strindberga. Telo Fraenkela sa im nepodarilo nájsť a tak naložili všetky veci a pozostatky mŕtvych na loď a odplávali. Svet sa dozvedel o tragédii a nájdené veci a pozostatky mali byť predmetom vyšetrovania ustanovenej komisie, v ktorej boli aj zástupcovia zo švédskej strany. Každý čakal s napätím výsledky vyšetrovania, čo sa s Andréeho výpravou stalo.
Švédsko nelenilo a poslalo k Bielemu ostrovu loď Isbjörn. 5.septembra loď dorazila a novinár z jej paluby našiel na ostrove pozostatky aj posledného účastníka výpravy Fraenkela, rôzne iné predmety a zápisníky Strindberga.
Vyšetrovanie sa zameralo na zodpovedanie otázky, prečo Andrée a jeho druhovia zomreli, keď boli tak výborne vybavení a asi aj v dobrej kondícii pri príchode na Biely ostrov? Prvá práca o výsledkoch vyšetrovania bola vypracovaná ešte na jeseň roku 1930 a začiatkom októbra boli pozostatky členov výpravy pochované. Andréeho tajomný osud však budil pozornosť aj naďalej a niektoré okolnosti sa podarilo vysvetliť až oveľa neskôr než roku 1930 a niektoré ostávajú záhadou dodnes. Čo sa teda stalo?
Let balónu trval iba 65 hodín. Hneď po štarte sa balón stal neovládateľný a hrozilo, že každú chvíľu spadne. Systém vlečných lán úplne zlyhal. Laná sa krátko po štarte pri vláčení po zemi vykrútili zo skrutkových spojov a ostali ležať ešte na ostrove Danskøya. Ak by sa balón vtedy vypustil, mohol bezpečne pristáť, ale Andrée vedel, že druhý neúspech by preňho znamenal osobnú katastrofu. Bol nepríjemne prekvapený. Očakával problémy, ale nie tak skoro. Vratký balón sa napokon pomocou kormidelného lana podarilo ako tak stabilizovať a vytvorila sa možnosť pre manévrovanie plachtami. Balón ale neletel na sever, ale ho odnášalo do pustín Severného ľadového oceánu na severovýchod. Špicbergy totiž neboli vhodným miestom pre štart na pól. Prevládajúci smer vetru (o ktorom vedel už Nansen a od ktorého to mohol Andrée zistiť) je tu severovýchodný. A ako sa neskôr zistilo, otáča sa potom k pevnine. Zo Špicbergov sa teda dalo doletieť s vtedajším balónom jedine na Sibír. To ale Andrée nemohol vedieť, i keď čiastočné informácie o nevhodnosti Špicbergov asi mal. Lenže aby sa Andrée dostal k vetru, ktorý ho donesie na pól, musel by štartovať z východnej Sibíri, Kamčatky alebo Aljašky. K tomu mu ale chýbali finančné prostriedky a nik by mu ich ani nedal. Ak mal vôbec niekam letieť, museli to byť Špicbergy.
Nesprávny smer vetra však nebolo jediné, čo členov výpravy trápilo. Balón sa s postupujúcim letom začal obaľovať námrazou, ale o tom nemali členovia výpravy tušenie. Andrée neočakával v tom čase a na tom mieste žiadnu námrazu. Balón skákal ako kôň a menil stále smer letu raz na východ, potom na západ. Vzduchoplavci v snahe stabilizovať ho, opísali v lete obrovskú zbytočnú kľučku, len aby balón udržali vo vzduchu, keďže stále ťažší balón klesal k zemi. 13.júla 1897 zmrzli plachty. Na druhý deň balón skákal už len vo výške 40 metrov nad zamrznutým oceánom. Hrozilo, že náhle spadne a vodík vybuchne. Všetka zbytočná záťaž (podľa mienky Andréeho) už bola dávno vyhodená, ale zásoby a veci potrebné pre prežitie v pustine sa nemohli vyhodiť. Vzduchoplavci sa teda radšej rozhodli pristáť. Hladko pristáli (14.júla) na 82° sev.šírky a 29° vých.dĺžky po lete cca 480 kilometrov od miesta štartu.
Tábor v mieste pristátia.
Nikdy sa nedozvedeli, prečo museli pristáť. Až neskôr znalci vypočítali, že námraza zvýšila váhu balónu o 1000 kilogramov. Andréemu neostalo nič iné, než sa vrátiť k pevnine vlastnými silami. Od najbližšej pevniny ich delilo iba 30 dní pochodu. Logicky sa núkalo ísť najprv na juh a potom mierne na západ k Špicbergom. Výprava však z cesty na juh zamierila skoro priamo na východ, asi hľadali nejakú bližšiu pevninu, na ktorej by mohli prezimovať. Ako sa ukázalo, pochod nebol vôbec ľahký, pretože plne naložené sane boli konštruované na cestu po hladkom snehu a nie cez ľadové kry. To ale nebol jediný zádrh. Andrée nemohol vedieť alebo sa nedostatočne oboznámil (to opäť vedel Nansen), že v týchto miestach je veľmi silný drift ľadu, ktorý určí smer ich pochodu a dĺžku trasy.
22.júla sa Andrée a jeho spoločníci vydávajú na pochod a vlečú náklad o celkovej hmotnosti 428 kilogramov. Je ironické, že vlečú so sebou aj veci úplne nepotrebné, ktoré ešte počas letu mohli vyhodiť. Množstvo ruských a amerických kovových peňazí, porcelánovú misu, vázy, biele ešte nerozbalené košele, veľa veľkých (ťažkých) uterákov, staré noviny, osobné listy, debničku so švédskymi vlajkami atď. Po mesiaci pochodu sa pri meraniach zhrozili. Postúpili iba o 65 kilometrov. Ale aspoň jedla mali nadostač a strieľali aj ľadové medvede. Námaha si však vyžiadala svoje. Koncom augusta už postupujú len 5-8 kilometrov denne. Bohužiaľ sa vďaka driftu nachádzajú len na 81° sev.šírky. Začiatkom septembra ich drift konečne nesie na juh. 17. septembra po 64 dňoch pochodu dorazili k Bielemu ostrovu a rozhodli sa, že tu prezimujú.
Mapa letu a pochodu.
Fraenkel (vľavo) a Strindberg u uloveného ľadového medveďa.
Zdalo by sa, že Andrée s vybudovaním prvého príbytku konal vrcholne nerozumne. Namiesto toho, aby vybudoval tábor na zemi, postavil obydlie z ľadových kvádrov na otvorenom ľade pri pobreží ostrova. Lenže nič iné mu neostávalo. Biely ostrov je prevažne pre vysoký pobrežný ľad neprístupný a málokedy je možné vstúpiť na kamenistú pláž. Loď, ktorá našla pozostatky Andréeho, mala šťastie a vstúpila na ostrov v čase, keď bol obnažený a holý bez ľadu. Avšak Andrée pre ľad nemohol naň vstúpiť. Mimo pevniny vybudované vratké obydlie dlho nevydržalo a zrútilo sa. Nikomu sa nič nestalo, ale k nálade to nepridalo. 5. októbra našťastie zbadali priechod na pevninu, presťahovali sa na ňu a vybudovali snehové iglu. Zdalo sa, že všetko je v poriadku, ale 17.októbra končia zápisy členov výpravy a teda aj údaje o tom, čo sa dialo ďalej.
Prečo sa členom výpravy nepodarilo prezimovať, keď mali všetky potrebné zásoby a vybavenie na dlhú polárnu noc a aj ďalší pochod a prečo zomreli? Verzií, ktoré to vysvetľovali, bolo veľa, ale mnohé sa podarilo vyvrátiť. Príčinami smrti nebol hlad alebo podchladenie alebo zával lavíny alebo otrava konzervami - ktoré postihli niektoré iné polárne výpravy. Nie je ale vylúčené, že niektorý člen Andréeho výpravy sa otrávil oxidom uhoľnatým.
V r. 1949 dánsky lekár Adam Tryd našiel na cestovnom vaku Andréeho časti parazitov a vyjadril hypotézu, že príčinou smrti výpravy mohlo byť parazitárne ochorenie trichinelóza. Hostiteľom je aj ľadový medveď a iné polárne zvieratá a larvy sú odolné voči mrazu, ale len do mínus cca 30 stupňov. Preto ochorenie trichinelózou nebýva v Arktíde časté. Taktiež je sprevádzané vysokou horúčkou a o tej v denníkoch členov Adréeho výpravy nie je zmienka.
Napriek tomu sa trichinelóza zväčša uvádza ako príčina smrti dvoch členov výpravy. Ako prvý zomrel Strindberg. Náhle - pravdepodobne na zlyhanie srdca. Tento stmeľujúci člen výpravy ponechal svojich spoločníkov, ktorí ho pochovali, napospas dlhej polárnej noci, zhoršenému počasiu, vzájomných hádok a výčitiek a malej psychickej odolnosti voči nezdaru výpravy a neistej budúcnosti. Je možné, že podlomené zdravie zvyšných dvoch členov výpravy umocnila ešte aj hlboká depresia. Ako druhý v poradí zomrel Andrée. Telo Fraenkela sa našlo mimo tábora a mal pri sebe aj veľa z vybavenia a zásob, je teda možné, že sa po smrti dvoch členov výpravy radšej odsťahoval inde. Andréeho telo ale nepochoval. Nevieme kedy a ako zomrel, ale keby vydržal do 18. augusta 1898, bola by ho možno zachránila švédska expedícia, ktorá sa vylodila asi len kilometer od miesta, kde táboril.
Isté je, že Andrée bol veľký hazardér. Vidina slávy ho pravdepodobne natoľko zaslepila, že podcenil viaceré skutočnosti, nemal dostatok informácií a skúseností a napriek tomu sa vrhol do projektu, ktorý pravdepodobne bol od začiatku odsúdený na totálny nezdar. Mal však veľké charizma a bol skvelý a nadšený rečník, ktorý opisoval svoj projekt s optimizmom a riadnou dávkou prikrášlenia, takže strhol nadšením nielen verejnosť ale aj budúcich oveľa mladších členov svojej výpravy. Jedine Ekholm vytriezvel a včas opustil výpravu tvrdiac, že fyzika je spoľahlivejšia než viera.
A viera naozaj zohrala v celom projekte zásadnú úlohu. Balón Örnen nebol ani testovaný, ale rovno z výroby odvezený do hangáru na štart. Ani jeden z troch účastníkov výpravy nemal za sebou skúsenosti z nejakej predchádzajúcej polárnej expedície a letových skúšobných hodín tiež absolvovali málo. Andrée zveril svoj život a životy ďalších dvoch neexistujúcemu južnému vetru. Vedel veľmi málo o problémoch driftu ľadu, o vrtkavosti arktického počasia, o hmle a námraze. Pokiaľ sa aj o tom pred výpravou niekde vyjadroval, popisoval presvedčivo, že vo výške vládne pekné slnečné počasie, pravidelný systém vetrov, ktoré len čakajú na vzdušné lode a aj iné meteorologické podmienky si idealizoval. Pričom mal možnosť dozvedieť sa oveľa viac od starých skúsených švédskych a nórskych polárnych vlkov. Stačilo sa len pýtať a nechať si poradiť. Nemal ani jasnú predstavu, kde skončí jeho cesta. Videl sa ako prelieta severný pól a ďalej už neuvažoval. Je pravda len to, že podľa množstva zásob, ktoré so sebou bral, rátal po lete s dlhým pochodom po vlastných.
Napriek všetkému mu nemožno uprieť odvahu, odhodlanosť a novátorstvo myšlienky, ktorú chcel uskutočniť. Riskoval veľa, ale bol si vedomý, že bez risku sa neobíde žiaden veľký čin. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo jeho cieľ balónom dosiahnuť.
V roku 1926 vo vzducholodi Norge preletel severný pól Amundsen, Ellsworth a Nobile. Štartovali zo Špicbergov. V roku 2010 francúzsky bádateľ Jean-Louis Etienne v balóne plnený zmesou teplého vzduchu a plynu preletel ako prvý človek Arktídu. Štartoval tiež zo Špicbergov a pristál na Sibíri. Pôvodne mal preletieť severný pól a pristáť na Aljaške, ale zabránilo mu v tom zlé počasie.
Zdroje:
Duffack J.: Záhady tří pólů, Naše Vojsko 1997
http://www.newyorker.com/magazine/2010/ ... ce-balloon
http://ngm.nationalgeographic.com/2013/ ... st-670.jpg
http://polaris-add.blogspot.sk/2007/07/ ... pleta.html
http://www.hobolaureates.com/2013/the-l ... xpedition/
https://en.wikipedia.org/wiki/S._A._And ... on_of_1897
http://ku-prism.org/polarscientist/andr ... index.html
http://www.cas.sk/clanok/159854/novy-re ... tidou.html
Článok bol uverejnený aj tu: http://www.vojna.net/portal/viewtopic.php?p=23887#23887
Všade je Andrée a ja mala vlčiu hmlu a videla Andreé. Oči niekedy vidia to, čo mozog vsugeruje. 
