Je tu jeden veľký terminologický problém - hovorí sa tu len o "stacionárnych" cieľoch, ktorých koordináty sú známe a stále, a o "pohyblivých" cieľoch, ktorých koordináty nie sú známe, respektíve sa neustále menia.
Zabúda sa na "nepohyblivé" ciele ktorých koordináty sú dostatočne stále (nemenia sa počas doby porovnateľnej s dobou pádu bomby - tj. počas cca 1 minúty), ale nie sú známe pred štartom (napríklad postavenia delostrelectva a raketových jednotiek, PVO, kolony vozidiel, rôzne prepravy, zhromaždištia...)
Práve u týchto cieľov je mimoriadne dôležité, aby palubná aparatúra nosiču bola schopná presne určiť ich koordináty buď absolutne (v súradniciach GPS/Glonass) alebo aspoň relatívne voči nosiču (a absolutne koordináty sa určia výpočtom zo známej pozície nosiču)
Iste.Dzin píše:Alchymista
Ne nepotřebuje, koordináty dokáží změřit okamžitě z útočícího letounu a to minimálně s onou nejhorší přesností signálu GPS. Pokud chtějí lepší přesnost, musí provést předběžný průzkum bojiště resp. získat dostatek referenčních bodů. Potom mohou dosáhnout přesností GPS signálu v řádech centimetrů.

Aká je chyba merania šikmej diaľky k cieľu? Aká je chyba merania okamžitej výšky? Aká je chyba určenia uhlových súradníc zámernej? Aká je "časová" chyba z oneskorenia pri výpočte? Toto sú všetko chyby, ktoré sa pripočítavajú k chybe určenia polohy nosiča v okamihu merania...
A nemýľ sa - udržať zámerný obrazec a teda riadiaci laserový lúč na cieli a zmerať presne uhlové súradnice laserového lúča sú dve veľmi rozdielne úlohy.
Sada LJDAM je riešením problému práve s veľkou chybou určenia koordinátov cieľa pri zamierení na ciele zistené počas letu, bez predbežnej znalosti koordinátov cieľa - teda ciele, koordináty ktorých sú určené a vypočítané palubnou aparatúrou lietadla. Tie sú totiž zaťažené všetkými chybami uvedenými vyššie. Sada LJDAM teda umožňuje v prípade potreby použiť bombu ako riadenú laserom, a nie riadenú GPS - a práve tým udržať presnosť v prijateľných medziach.Dzin píše:A jak píše Julesák, JDAM je primárně určen proti stacionárním cílům, teprve modernizovaná sada LJDAM s přidaným laserovým zaměřováním je možno používat i proti pohybujícím se cílům. Ovšem i s klasickým JDAM můžeš útočit na pohyblivé cíle, ale princip je stejný, jako s neřízenou pumou. Tedy na základě pohybu cíle a dráhy svojí pumy vypočteš (odhadneš) kam mířit, abys trefil. Výhodu máš jen v tom, že maximální CEP je výrazně nižší.
Rád by som tiež počul vysvetlenie, prečo by mala mať JDAM nejak výrazne lepšiu presnosť ako klasická železná bomba, keď je odhodená ako neriadená. Sada JDAM upevnená na telese bomby je totiž aerodynamicky asymetrická.
SVP-24 má práve tú výhodu, že palubný optoelektronický systém nosiča je priamo stavaný na meranie uhlových súradníc zámernej a presné meranie šikmej diaľky (teda nie len na udržanie zámernej značky a lúča na cieli). To umožňuje výpočet presnej vzájomnej pozície nosiča a cieľa a následne aj výpočet bodu odhodenia pre zásah cieľa. Prepojenie s autopilotom potom umožňuje veľmi presné dosiahnutie bodu odhodenia a automatický odhod v bode odhodenia (chyba dosiahnutia bodu odhodenia sa totiž sčítava s chybou určenia pozície a chyba od časovej chyby odhodenia v bode odhodenia je priamo daná rýchlostou letu - stotina sekundy pri 300m/s predstavuje chybu tri metre a bežný ľudská časová chyba je okolo desatiny sekundy, čiže pri 300m/s 30 metrov).