U-505, osud jednej ponorky
Ponorka U-505 typ IXC bola vypustená na more 26. Augusta 1941. Novú ponorku dostal Kapitán-poručík Axel-Olaf Loewe. Do začiatku februára 1942 bola ponorka pridelená do vzdelávacej flotily, prvá hliadka sa U-505 začala 11. Februára 1942. Na tejto hliadke pri západnom pobreží Afriky potopil Loewe až 4 lode za menej ako mesiac. Pri tejto hliadke utrpela loď iba malé poškodenia po leteckom útoku Spojeneckých lietadiel. Druhú hliadku začala 8. Júna 1942 a priestor pre U-505 bol v Karibskom mori. Tu potopila ponorka ďalšie tri lode. Hliadka by určite trvala dlhšie no Kapitán Loewe ochorel a tak sa ponorka urýchlene vrátila do domovského prístavu v Lorient. Kapitán Loewe bol odvolaný z veliteľského postu na U-505 na veliteľstvo BdU kde bol až do roku 1944. Na jeho miesto sadol nadporučík Peter Zschech, ktorí bol jeden z najslávnejších členov „Olympijskej triedy Kriegsmarine“ ktorá si ako svoj symbol (emblém) zvolila olympijské kruhy. Nová hliadka s novým veliteľom začala 4. Októbra 1942, o mesiac neskôr potopila britskú loď pri pobreží Venezuely. O niekoľko dní neskôr bola pri ostrove „Trinidad“ prekvapivo napadnutá bombardérom. Salva bômb bola mimoriadne presná a jedna dokonca trafila palubu ponorky, výbuch ťažko zranil druhého dôstojníka a pozorovateľa na veliteľskom mostíku. Šrapnel z výbuchu zasiahol aj útočiaci bombardér a ten sa zrútil neďaleko ponorky. Zranený druhý dôstojník bol odvezený takzvanou „Milchkuh“ (Dojná krava) a veľmi ťažko poškodená ponorka U-505 musela okamžite prerušiť hliadku a zamieriť do Lorientu. Opravy poškodenej ponorky trvali pol roka. Ďalšia hliadka sa pre to začala až 1. Júla 1943. Ale už po menej ako dvoch týždňoch bola nútená vrátiť sa do prístavu kvôli útoku troch britských torpédoborcov. Po tomto incidente boli ďalšie štyri hliadky U-505 po krátkom čase zrušené kvôli rôznym poruchám, väčšinou zapríčinenými Francúzskym odbojom. Po celom Loriente v tých časoch kolovali o U-505 rôzne vtipy. Pri poslednom z neúspešných výjazdov z Lorientu bol nad dokom určeným pre U-505 namaľovaný nápis: „Operačný priestor U-505“. V roku 1943 sa už veľmi veľa ponoriek z hliadok nevracalo, no v Loriente bol rozšírený vtip: „Zschech, jediný kapitán ktorí sa zaručene vráti“. 9. Októbra 1943 ponorka po dlhom čase vyplávala na hliadku, no neďaleko Azorských ostrovov bola ponorka spozorovaná torpédoborcom a začal sa zdĺhavý boj pod hladinou. V ten deň 24. Októbra 1943 sa Kapitán-poručík Peter Zschech zastrelil vo veliteľskej miestnosti ponorky. Bol to jediný prípad samovraždy kapitána ponorky za celé obdobie druhej svetovej vojny. Poškodenej ponorky bez veliteľa sa ujal prvý dôstojník Paul Meyer, ktorý ponorku bezpečne doviedol do Lorientu. Ďalšiu hliadku už viedol Nadporučík Harald Lange ako jeden z najstarších veliteľov Kriegsmarine. Na tejto hliadke ponorka zachránila veliteľa Korvetného-kapitána Wiricha von Gartzena a 33 členov jeho lode. Posledná hliadka U-505 začala 16. Marca 1944. U-505 bola zachytená sonarom pri pobreží západnej Afriky, jej polohu zaznamenala útočná skupina o sile doprovodnej lietadlovej lode USS Guadalcanal a piatich doprovodných torpédoborcov: Pillsbury, Pope, Flaherty, Chatelain a Jenks. Doprovodný torpédoborec USS Chatelain zachytil ponorku U-505 v blízkosti, odkiaľ na ponorku vystrelil tzv. „Ježkov“, hlbinné nálože vybuchujúce pri strete s ponoreným telesom (teda nemali rozbušky nastavené na hĺbku) a vystreľované z prednej časti lodí. Po prvej salve náloží vyplávala na povrch veľká olejová škvrna ktorá jasne hovorila že ponorka bola zasiahnutá. Niekoľko minút po tom sa ponorka U-505 vynorila na hladinu. Kapitán vydal rozkaz na opustenie lodi, evakuácia sa uskutočnila tak rýchlo že motory ponorky stále bežali tak, že sa ponorka točila v kruhoch. Po naložení posádky U-505 na torpédoborce bola ponorka ťahaná až do prístavu v Bermudách. U-505 bola študovaná a niektoré z technológií boli použité aj v povojnových amerických ponorkách. Celá posádka U-505 až na jedného mŕtveho bola zachránená a prežila vojnu v zajatí.
Po vojne bola U-505 zrekonštruovaná a darovaná Vedecko-technickému múzeu v Chicagu. Tam je v podzemí chránená pred počasím a sprístupnená verejnosti. V jej konštrukcií sú zapísané osudy členov posádky. O smrti Kapitána Zschecha sa ešte dlho po tom hovorilo ako o začiatku samovraždy Kriegsmarine, jeho samovražda otriasla nie len posádkou ale aj celým spoločenstvom veliteľov a posádok ponoriek. Dôvody jeho samovraždy niesú dodnes úplne jasné, jedna teória hovorí o tom že kapitánovi povolili nervy kvôli sile a dĺžke útoku, tu nesedí že Zschech bol skúsený a trpezlivý kapitán, ktorí mal s takýmito situáciami skúsenosti. Druhá teória je že sa zastrelil, pretože už nechcel zažiť potupný návrat do prístavu zase skôr, tu sa vnucuje otázka, naozaj znamenala česť pre tohto veliteľa viac ako jeho život?
Osud zariadil aby jediný a najmladší veliteľ U-505 zomrel vlastnou rukou.
Galéria
Velitelia
Velitelia
KrvKpt. Axel-Olaf Loewe, *3. Jan 1909, †18. Dec 1984 (75)
ObLt. Harald Lange, *23. Dec 1903, †3. Mar 1967 (63)
KptLt. Peter Zschech, *1. Oct 1918, †24. Oct 1943 (25)
Prvé dva emblémy nosila ponorka na mostíku za velenia Loeweho, slávne olympijské kruhy za velenia Zschecheho a posledný emblém za velenia Langeho (tento emblém mala ponorka aj pri svojej poslednej bitke a je na U-505 vidieť dodnes)
Niekoľko obrázkov z posledného boja U-505
Obrázky z premiestňovania a dnešnej podoby U-505
uboat.net
Wikipedia
uboatarchive.net
uboatwaffe.net
Ponorky číhají - Paul Herbert Freyer
Vlastné vedomosti
Pozdravy,
Lehmann
Možná, že "oficiálně" žádný na palubě nebyl - Hitler přece nekouřil a nepil... a koho mrkev chroupeš, toho Main Kampf zpívej, že 