prvy transport bol naozaj plny dievčat ale nie je pravdou, že išli priamo do plynu.
The first trainload of Slovak Jews arrived in Auschwitz on 26 March 1942, consisting of 999 Jewish women dispatched from Poprad. Since the camp extension at Birkenau was nowhere near completion they were packed into the main camp in a section of barracks fenced off to serve as a temporary women’s camp.
Jewish women from Slovakia were amongst the pioneers of Birkenau and consequently attained positions of authority within the women’s camp. Krystyna Zywulska, sent to Auschwitz in June 1943, remarked bitterly in her post-war memoir that ‘Slovene [sic] Jewesses’ occupied the coveted posts of block seniors or ‘blockovas’. Zywulska (whose real name was Sonia Landau) also described the competition between national and ethnic groups for access to safe work parties. Slovak women had a head start in this respect, too.
Iste z tych prvych mladych žien prežilo len malo a za zlych okolnosti. Bola to neludska a špinava pozicia robit pre nackov, ale niektore len dvaka tomu prežili cele tie roky.Prvé vlaky slovenských Židov prišli do Osvienčimu 26. marca 1942 a pozostávali z 999 židovských žien vyslaných z Popradu. Keďže rozšírenie tábora v Birkenau nebolo dokončené, boli presunute do hlavného tábora v časti kasární oplotených, ktore slúžili ako dočasný ženský tábor.
Židovské ženy zo Slovenska boli medzi priekopníkmi Birkenau a preto si získali autoritu v ženskom tábore. Krystyna Zywulska, odvezena do Osvienčimu v júni 1943, vo svojej povojnovej monografii trpko poznamenala, že slovenské židovky obsadili prestížne posty "kapov" alebo veducich blokov. Zywulska (ktorej skutočné meno bolo Sonia Landau) tiež opísala súťaž medzi národnými a etnickými skupinami o prístup k bezpečným pracovným skupinám. Aj v tomto ohľade mali slovenské ženy náskok.