Fancúzsky plukovník J.-E.Estienne sa nechal inšpirovať Holtovými traktormi, ktoré britská armáda používala k ťahaniu diel, a navrhol ich pancierovú verziu, ktorá mala byť použitá k presunu diel, podporujúcich útok pechoty.
Práca na projekte s britským vývojom tankov nijako nesúvisela, žiadna z armád dokonca ani svojho spojenca neinformovala, že na niečom podobnom pracuje.
Prvé francúzske stroje boli značne primitívne-do ocelovej krabice sa umiestnila jedna zo slávnych francúzskych "sedemdesiatpätiek" a celá konštrukcia sa namontovala na podvozok Holtovho traktora.
Celý výrobok bol prípadne nazvaný artillerie d´assaut.
Prvé modely, ktoré sa dostali k jednotkám hneď po britských tankoch, mali skôr podporovať útok pechoty zo zadných línií než sa pohybovať v jeho čele. Mali ešte viac mechanických závad než britské tanky a ich zvláštne tvarovaná predná časť v tvare lodnej provy spôsobovala zapadávanie do kráterov po granátoch a bránila im prekonávať každú len trocha obtiažnejšiu prekážku.
Keď Estienne zistil, že briti pracujú na niečom podobnom, iba technicky pokročilejšom, súhlasil s tým, aby sa francúzsky vývoj sústredil na konštrukciu menších a ľahších strojov. Výsledkom bol omnoho vydarenejší Renault FT, malý tank s dvojčlennou posádkou a prvou skutočnou delovou vežou na svete.
Vďaka svojim rozmerom a váhe sa musel vyhýbať terénu rozrušenému delostreleckou palbou(čo ale obmedzovalo všetky vtedajšie tanky), dosiahol však počas I.svetovej vojny niekolkých taktických úspechov.
Renault FT bol mechanicky spoľahlivý stroj, akeď prvá svetová vojna skončila, malo ich Francúzsko k dispozícii 3 tisíc.
V´daka takémuto množstvu sa stali prakticky hlavnou výzbrojou francúzskych jednotiek v povojnovom období a niektoré z nich boli nasadené aj v druhej svetovej vojne.
Francúzsky tankisti požadovali modernejšie stroje, dozvedeli sa však, že gulomety a pušky sa nevylepšiôi na tolko, aby ich stroje boli zastaralé.
Meno artillerie d´assaut sa pre Renaulty s dvojčlennou posádkou moc nehodilo a tak boli začlenené k pechote, čomu aj odpovedala ich najvyššia rýchlosť okolo 8 km/h.
Nemecké prezbrojenie Francúzsko donútilo, aby spravilo revíziu stavu svojej výzbroje, hlavne s ohladom na nedostatok moderných zbraní.
V roku 1935 bol odštartovaný nový výrobný program, ktorého výsledkom boli nové, naozaj výborné tanky Somua S35,Char B1 bis atd.
V roku 1939 malo Francúzsko najlepšie tanky v Európe, technicky nezrovnatelne dokonalejšie než čokolvek, čím sa mohlo pochváliť Nemecko alebo Británia. Ich 4,7cm delá montované na tanky boli najlepšou zbraňou svojho druhu, ktorú vtej dobe mala akákolvek armáda k dispozícii. Okrem toho malo Francúzsko v roku 1940 tankov dostatok.
Vinu za konečné zrútenie francúzskej armády nenieslo zlé vybavenie, ale ludský faktor.
Francúzske obrnené divízie:
Najznámejším zastáncom tankových vojsk sa v predvojnovom Francúzsku stal Charles de Gaulle, ktorého kniha Vers l´armée de métier(Na ceste k profesionálnej armáde)vyšla v roku 1933. Už jej titul stačil mnohých podráždiť-vyšla totiž v dobe, kedy armáda žiadala o predĺženie základnej vojenskej služby.
Socialisti a komunisti knihu okamžite pochopili ako návrh na zriadenie malej elitnej armády, ktorá bude mať podiel na politickej moci. Najvyššie velenie armády ju naopak považovalo za kritiku svojich schopností, a vydalo preto rozkaz, že akýkolvek článok alebo prednáška dôstojníka v činnej službe im musí byť dopredu predložený k schváleniu.
Vo svojej knihe de Gaulle navrhol, aby Francúzsko malo mobilné ozbrojené sily zložené z profesionálnych vojakov, ktorí by v prípade invázie zem chránili po onú kritickú dobu, než prebehne mobilizácia záloh.
Da Gaulle sice presadzoval tankové vojská, nenavrhol však žiadne nové cesty ich využitia.
Letectvo podla jeho slov nemalo hrať inú rolu než vytvárať dymové clony pre postup mobilných síl, zato kládol velý dôraz hlavne na ťažké delostrelectvo. De Gaulle zjavne nepochopil, že Luftwaffe je delostrelectvom blitzkriegu.
Ke´d v roku 1940 získal osobné skúsenosti so Stukami, prepracoval niektoré časti svojej knihy pre ďalšie vydanie.
Liddell Hart knihu s výhradami prijal. Podtrhol napríklad fakt, že deGaulle nikdy u tankového vojska neslúžil, že jeho pohlad je zastrený, aže ním navrhované tankové vojsko je pre operatívne manévrovanie príliš velké.
Nemeckí odborníci knihe venovali len malú pozornosť, vo Francúzsku sa prvého vydania predalo len 750 výtlačkov...
Len máloktorý francúzsky politik bol ochotný presadzovať ďalšie výdaje na vytvorenie navrhovanej tankovej armády, keď výstavba Maginotovej línie vyprázdnila vrecká daňových poplatníkov...
"Kde by sme asi také vojsko rozvinuli" pýtal sa sarkasticky jeden z deGaullových kritikov, "pred ,alebo za Maginotovou líniou".
V tridsiatich rokoch si francúzsky kavaléristi uvedomili, že bojové využitie koní bude v modernej vojne nulové. Jazdectvo však už bolo vybavené obrnenými autami a tak po dovybavení tankami vytvorilo "lahké mechanizované divízie"(DLM-division légére mécanique), obsahujúce jednu tankovú brigádu, brigádu motorizovanej pechoty, pluk delostrelectva, pluk obrnených aut a motocyklové jednotky.
Po doplnení o ženijný prapor, spojovacie jednotky a ďalšie podporné jednotky tak vznikla prvá obrnená divízia na svete.
Roku 1940 malo Francúzsko tri takéto DLM. Ich slabým miestom bolo medzi anglo-francúzskymi velitelmi rozšírené presvedčenie, že každý tank musí byť buď "pechotný tank" alebo "tank jazdectva". DLM vznikli na základe jazdeckých plukov a tak(napriek tomu že boli vybavené najlepšími tankami)bola ich pôsobnosť obmedzená na to, čo najvyššie velenie považovalo za úlohy pre jazdectvo...Ich úlohy boli obmedzené na prieskum a pozorovanie.Označenie zo starých učebníc by sme mohli preložiť ako "predsunuté zaistenie". Presnejšie je "riedke rozptýlenie proti čelným jednotkám protivníka" a nieje divu, že DLM boli v zápätí zničené...
Na začiatku druhej svetovej vojny sa francúzske tankové vojsko prinajmenšom dalo porovnať s tankami nemeckými ako z hladiska počtov, tak aj kvality.
Dokonca aj generál Gamelin musel neskôr pripustiť, že francúzske tanky boli lepšie vybavené k tomu, aby sa vysporiadali s tankami nemeckými než boli nemecké tanky vybavené k likvidácii tankov francúzskych.
Ich kvalitám však nezodpovedala organizácia francúzskych tankových vojsk(ako tankové prapory boli pridelené k jednotkám pechoty, prípadne boli vo všeobecnej zálohe).
Tu môžme vidieť hlavnú príčinu rozloženia francúzskych tankových síl počas nemeckého ťaženia vo Francúzsku. tanky francúzi nasadzovali v malých množstvách a roztrúsené medzi pešími jednotkami.
Tanky a ich výzbroj-Rok 1939
Francúzsko: Somua S35 kanón ráže 4,7cm 260 kusov
Renault R32 3,7cm 950 kusov
Char B1 bis 7,5/4,7cm 311 kusov
Hotchkiss H35 3,7cm 545 kusov
Hotchkiss H39 3,7cm 276 kusov
Nemecko: PzKw II 2,0cm 1095 kusov
PzKw III 3,7cm 388 kusov
PzKw38(t) 3,72cm 410 kusov
PzKw35(t) 4,0cm 40 kusov
PzKw IV 7,5cm 278 kusov
Nie sú uvedené tanky vyzbrojené len guľometom.
Char B1 bis
Hotchkiss H35
Somua S 35
