Junkers 290 bolo transportné lietadlo ďalekého dosahu, používané Luftwaffe od polovice druhej svetovej vojny.
Tento stroj bol priamym nasledovníkom Ju 90. Vývoj začal v roku 1941, keď boli upravované dva prototypy Ju 90, ktoré boli neskôr akceptované do služby pod označením Ju 290A-0. Boli poháňané štyrmi motormi BMW 801D o výkone 1700 koní. Posádku tvorilo deväť mužov. Tieto stroje mali svoj prvý testovací let v auguste 1942. Na ďalších 5 kusov Ju 90 boli pridané nakladacie rampy a obranné strelecké veže avznikol Ju 290A-1. Výzbroj tvorili dva 20mm kanóny MG 151/20 v trupe, 1 kanón na chvoste, 3 umiestnené rôzne po stroji (záleží od modelu) a jeden 12.7mm guľomet. Okrem toho ešte dva kanóny MG 131 v gondolách (na transport toho je dosť veľa
). Prvá séria sa zúčastnila aj na leteckom zásobovaní Stalingradu v decembri 1942. Okrem zásobovania vykonávali aj prieskumné operácie v Atlantiku pre U-boaty, ku ktorým boli výborne prispôsobené, ale po strate prístupu k moru sa stali hlavne prepravnými lietadlami. Výrobná linka pre ostatné Stroje Ju-290 (od verzie Ju-290A-3, ktorá mala aj radar) bola ustanovená v továrni "Letov" v Prahe. Obrovských zmien sa tento stroj dočkal v sériách A-3 a A-4. Vývoj pokračoval až do série A5. Od konca roku 1943 sa tieto stroje začali nahradzovať lietadlami Fw 200 Condor. Od októbra 1944 sa výroba tohto druhu lietadiel úplne ukončila. Posledná verzia sa vyznačovala veľmi dobrými letovými vlastnosťami a zvýšenou palebnou silou-vrátane možnosti nesenia riadených rakiet. Tri kusy boli takisto upravené na extrémne dlhé lety. Boli schopné prekonať vzdialenosť z Odessy (niektoré zdroje tvrdia, že z Bulharska) do Mandžuska, alebo až do Japonska, a tam vymeniť svoj náklad za vzácne kovy (Toto tvrdenie bolo overené po vojne, keď spoločnosť Lufthansa s vykonala niekoľko letov z Bulharska do čínskej provincie Yin-ch´uan a späť). Niektoré záznamy hovoria aj o tajných misiách, ktoré mali zachrániť niekoľko významných nacistických predstaviteľov tým, že ich prepravili z Prahy do Barcelony, kde nasadli na loď do Južnej Ameriky. Medzi týmito ľuďmi mal byť aj Generál SS Hans Kammler (hlava projektu V2). Okrem ľudí sa do Barcelony mali prepraviť aj tajné materiály námorníctva. Maximálny dolet bol podľa niektorých zdrojov až 6100 km.
Do konca vojny bolo vyrobených iba 65 kusov v rôznych modifikáciách. Ju 290 bol perfektným základom pre tajný nemecký projekt "Amerika Bomber", V tomto projekte išlo o vývoj bombardéra schopného zaútočiť na Ameriku. Nemecko sa k tomu najviac priblížilo modelom Ju 390. Vojnu prežilo niekoľko kusov Ju 290. Dva z nich boli obsadené Americkou armádou a boli poslané do španielska. Prežil aj jeden z prototypov Ju290A-6, ktorý bol vyrábaný ako transportné lietadlo pre Hitlera (nemecký Air Force One :-D). Tesne pred skončením vojny sa začala vyvíjať aj verzia A-7, ktorá ale nebola dokončená. Bol to vlastne Amerika Bomber, ktorý bol teoreticky schopný niesť aj atómovú bombu. Plán jeho použitia spočíval v nasadení z Japonských ostrovov. Odtiaľ mal doletieť nad Americkú pevninu. Po vojne bol jeden kus prevezený aj do Ruska, kde z neho vznikol ruský stroj Letov L-290 Orel.
Parametre:
Dľžka: 28.64 m
Rozpätie krídel: 42 m
Výška: 6.83 m
Plocha krídel: 203 metrov štvorcových
Váha: 33 005 kg
Maximálna váha: 45 500 kg
Motor: 4X BMW 801D, neskôr 801G/h s výkonom 1700 koní, neskôr 1730 koní
Maximálna rýchlosť: 435 km/h
Maximálna výška: 6000 m
Dolet: 6100 km
Radar: FuG 200 Hohentwiel
Zbrane :
6X 20mm kanón MG 151/20
2X 13mm kanón MG 131
1X 12.7mm guľomet
Ju 290
.
