Toto sýrske mesto leží na rieke Eufrat a má približne 200 000 obyvateľov. Je to prosperujúce farmárske mesto, ale aj dôležitá cestná križovatka. Mesto ma bohatú históriu, ale majú naň smutné spomienky Arméni, pretože tadiaľ prechádzala jedná z hlavných deportačných ciest Arménov počas tureckej genocídy v roku 1915. Počas druhej svetovej vojny tu bojoval 10.Indická divízia pod vedením generál majora William J. Slima, ktorá porazila francúzske vojská podporujúce režim Vichy v bitke u tohto mesta v dňoch 30.júna až 3.júla 1941 na jej postupe z Iraku do Bejrútu.
Mapa miesta útoku:
Útok pravdepodobne (zdroj Anglické noviny The Observer) uskutočnilo najmenej 8 lietadiel F-15 a F-16 podvesené 500 librovými bombami a strelami Meverick v ranných hodinách dňa 6.septembra 2007. Podľa ďalších zdrojov v oblasti operovali príslušníci izraelskej armády už niekoľko dní pred útokom, ktorí navádzali bomby na cieľ laserovým ožarovanom cieľov. Útok na reaktor bol uskutočnený zo severu s preletom cez Turecké územie. Dôkazom toho boli nájdené dve prázdne odhodené prídavné letecké nádrže, ktoré Turci objavili v deň útoku na svojom území. 8.septembra požiadali Turci o oficiálne vysvetlenie Izrael, kto že to stratil dve nádrže? Predpokladám že Izrael sa k tomu nevyjadril.
Je nutné spomenúť, že Izrael už má prax v podobných útokoch, prvý uskutočnil proti irackému reaktoru v roku 1981.
Termín útoku pravdepodobne ovplyvnili dva faktory: príchod severokórejskej lode do prístavu a dodávka systému Pantsyr-S1.
3.septembra vplávala do sýrskeho prístavu Tartus loď zo Severnej Kórií s údajným nákladom cementu. Ak tu bolo podozrenie, že loď preváža jadrové palivo do reaktoru, útok musel byť uskutočnený ešte pred tým, ako jadrové palivo bude osadené do reaktora. Útok na jadrový reaktor už s palivom je vylúčený z dôvodu možného rozsiahleho rádioaktívneho zamorenia. Obdobné načasovanie termínu útoku bolo dôvodom aj izraelského útoku na budovaný iracky reaktor v roku 1981. Spravodajci určite majú hrôzu z každej severokorejskej lode prevážajúcej cement. Obdobne bola deklarovaná snaha o vývoz 15 kusov rakiet Scud do Jemenu v decembri 2002.
Oblasť bola údajne chránená ruským systémom Pantsyr-S1, ktorý dokázali izraelské lietadlá zarušiť a prekonať. Tento údaj sa mi nezdá vierohodný, pretože potvrdená dodávka prvých 10 batérii tohto systému bola uskutočnená v polke augusta 2007. Tým pádom za 3 týždne od dodávky, systém nemusel byť ešte v bojovom postavení a osádky vycvičené. Zdá sa, že dodávka tohto systému len urýchlila útok. Izraelské a americké zdroje to však prezentovali ako varovanie Sýrii a Iránu, že ani dodávka najmodernejších ruských protilietadlových zbraní im neuchráni rozvíjajúci sa atómový program. Sýria údajne obdržala 60 batérií tohto systému, z ktorých 36 predala Iránu.
Treba ešte spomenúť, že Pantsyr-S1 je systém blízkeho dosahu (max. dosah 12 km) a Izrael má v svojom arzenály niekoľko prostriedkov, ktorými mohol zaútočiť na reaktor mimo dosahu uvedeného zbraňového systému.
Po útoku boli oficiálne izraelské a sýrske stanoviska rovnaké: zatĺkať, zatĺkať, nepriznať sa a nepriznať sa. Izrael nemohol oficiálne priznať, že tak ako mnohokrát v minulosti jeho lietadlá narušili vzdušný priestor suverejných štátov a zbombardovali budovu na území cudzieho štátu.
Sýria nemohla pripustiť existenciu jadrového programu. Dokonca 10.októbra pozvali sýrskych a zahraničných novinárov do Dayr az Zawr, kde im vysvetľovali že zbombardovaná budova slúžila len ako vládne zariadenie na výskum v oblasti poľnohospodárstva. Škoda len, že výklad o mierovom využití zbombardovanej budovy prebiehal pred bránou komplexu a novinári sa nemohli na vlastné oči pozrieť na nebezpečnú budovu. Určite by aj neodborník rozpoznal či budova bola určená na poľnohospodársky výskum, alebo obsahovalo mnohometrové hrubé steny reaktora.
Historické pozadie útoku:
Sýria prejavovala dlhú dobu snahu o získanie jadrových zariadení z Argentíny, ZSSR alebo z Číny. V roku 1989 dostali ponuku od ZSSR na 10 MW reaktor, neskôr na výskumný reaktor 1-3 MW. Tieto ponuky a jednania neboli úspešne dokončené. V roku 1991 IAEA zablokovala predaj 30 kW výskumného reaktoru z Číny. Pod dohľadom IAEA bol inštalovaný čínsky 30 kW neutrónový reaktor v meste Dayr Al Hajar (v blízkosti Damašku) 25.mája 1998. Zmena postoja IAEA a aj USA, ktorý povolili túto inštaláciu bola aj forma „odmeny“ pre Sýriu za ich postoj počas Vojny v zálive v 1991.
Je u vhodné spomenúť, že HDP Sýrie bolo v roku 2006 78 miliárd US dolárov (pre porovnanie Slovensko 107,6 miliárd v roku 2007 ale 4x menej obyvateľov ako Sýria). Nukleárny program a vývoj stojí rádovo miliardy dolárov, čo je značná čiastka HDP a Sýria na to nemá. Jej ekonomika je ovplyvnená prudkým rastom obyvateľstva, štátom riadenou ekonomikou, zastaralou infraštrukturou a blokovaním zahraničných investícií. Určite je lacnejší a rýchlejší import vhodnej technológie aj vzhľadom k tomu že Severná Kórea je ochotná predať čokoľvek, aby zabezpečila finančnú dotáciu pre jej krachujúce hospodárstvo a ekonomiku.
Záver:
Tento článok nepriniesol odpoveď či Sýria reaktor v skutočnosti mala, ale poukázal na pripravenosť Izraela a USA zasiahnuť proti snahám štátov získať atómové zbrane. Čo by priniesol obdobný útok na Irán nechcem predpovedať a nechcem ani pomyslieť čo by stála ropa po obdobnom útoku. Veď len správa o nácviku útoku na iránske jadrové zariadenia prinieslo jej zdraženie o 4 doláre za barel. Takže ak nemáte bicykel, treba si ho kúpiť.
Ďalšia Lessons Learned: nestavajte budovy ktoré majú približne rovnaké rozmery ako severokorejské jadrové zariadenia.
