URAGAN BM 27 - 9K57

[Pegeucko]

Přelom v raketometné technice nastal v polovině 70. let,kdy byla prolomena 200 mm hranice.
Do výzbroje tehdejší Rudé armády zaveden systém 9K57 URAGAN lafetovaný na netradičně uspořádaném nákladním automobilu Zil-135LM 8 x 8 se dvěma motory. Vyvinul byl v GNPP Splav pod vedením šéfkonstruktéra N.Ganičeva.
Na jeho korbě je umístěna šestnáctihlavňová raketnice ráže 220 mm s hmotností po 280 kg a s dostřelem 35 km.
Velká ráže rakety umožnila použít nejen 100kg jednotnou tříštivo-trhavou hlavici 9M27F, ale také kontejnerovou bojovou část s dostatečnou kapacitou, díky čemuž lze URAGAN považovat za první raketomet nové generace. Časem se objevily další kontejnerové hlavice.
Typ označený jako 9M27K3 obsahuje 312 malých proti pěchotních min,
9M27K2 nese 24 protitankových min o hmotnosti po 1,6 kg
9M27K1 nese 30 kusů 1,8kg tříštivé submunice proti živé síle nebo lehce obrněným cílům.
9M59 nese 9 podstatně účinnějších pětikilových protitankových min.
9M27S s termobarickou hlavicí.
Protože submunicí naplněná kontejnerová hlavice pokryje podstatně větší plochu než jednotná hlavice, dokáže plná salva URAGANu pokrýt desetinásobnou plochu než základní verze raketometu GRAD. Odpal celé salvy 16 raket trvá 20 s. Znovunabytí pak 15 minut. Osádka jsou 3 osoby.
Rakety mají podle verze délku 4,8 až 5,2 m a do raketometu se nabíjejí pomocí speciálního vozidla, využívajícího opět podvozek Zil-135. To nese plnou salvu, přičemž rakety se nabíjejí po jedné za pomoci centrálě umístěného jeřábu a nabijáku, který ji zasune do raketnice.
Bojový křest absolvoval v Afganistánu.
URAGAN je kromě nástupnických států SSSR (Rusko,Ukrajina,Bělorusko) zaveden ve výzbroji Sýrie.


Vozidlo - ZIL -135LM 8 x 8
Váha nabitě soupravy – 20 tun
Váha nenabitě soupravy – 15 tun
Zák.rozměry(d,v,š) - 9.630 /2.8 /3.225
Dojezd – 500km
Doba palebné přípravy – 3 minuty

Ráže – 220 mm
Váha rakety – 280kg
Váha hlavice – 105kg
Max. dostřel – 34km
Min. dostřel – 8,5km
Tepelné nároky - -60 - +60°C

[Pegeucko]

Ukazka submunice v raketové hlavici:

9m27k1 nese 30 kusů 1,8kg tříštivé submunice proti živé síle nebo lehce obrněným cílům
9M27K3 obsahuje 312 malých proti pěchotních min
9M59 nese 9 pětikilových protitankových min


9m27k1 a 9m27k3


9m59

[Alchymista]

Raketa 9M27F má monoblokovú trieštivo-trhavú hlavicu 9N128F s hmotnosťou 100kg, ktorá obsahuje 51,9kg trhaviny. Vytvára v bežnej zemine kráter o priemere 8m a hĺbke 3m
Raketa 9M27S má "zápalnú" bojovú časť 9N128S s hmotnosťou 100kg a náplňou 51,9 kg aktívnej látky.
Raketa 9M27K má kazetovú bojovú časť s 30 trieštivými bojovými elementami 9N210 (9Н210) s hmotnosťou 1,8kg na nápňou 0,3kg trhaviny. Každý bojový element vytvára 350-400 črepín s priemernou hmotnosťou 2 gramy.
Raketa 9M27K2 má kazetovú bojovú časť 9N128K2 a obsahuje 24 protitankových protipásových mín PTM-1
Raketa 9M27K3 má kazetovú bojovú časť 9N128K3 a obsahuje 312 protipechotných trhavých mín PFM-1S
Raketa 9M59 má má kazetovú bojovú časť 9N52 a obsahuje 9 protitankových protidnových mín PTM-3
Uvádza sa aj raketa s termobarickou bojovou časťou s hmotnosťou 90kg - index rakety mi nie je ale známy, je možné, že je to raketa 9M27S inde označená ako "zápalná".



PFM-1 (PFM-1S) je protipechotná tlaková trhavá mína určená pre diaľkové alebo oddialené mínovanie na povrch terénu. Je určená na vyradenie živej sily protivníka.
Je vyrobená z polyetylénu zelenej farby, existuje údajne aj pieskovohnedá a biela verzia. Má tvar "krídla", jedna strana je plochá, druhá, kratšia, je hrubá 2 cm a obsahuje výbušninu, zapalovač je približne uprostred míny.
Hmotnosť míny - 80 gramov, hmotnosť trhavej náplne (tekutá výbušnina VS-6D) - 40 gramov
Rozmery - 11,9×6,4×2 cm. Plocha detektoru cieľa 34,1 cm2 (zhruba tretina plochy míny) Zapalovač je tlakový, hydraulický, typu VGM-572.
Citlivosť 5-25kg podľa teploty prostredia. Pracovná teplota -20 až +40°C.
Mína sa odistí za 1-10 minút po vyhodení z obalu a verzia PFM-1S sa po 1-40 hodinách sama zlikviduje.
Mína obsahuje kovové diely v zapalovači a dá sa vyhľadať mínohľadačkou.
Mína je široko používaná v leteckých a delostreleckých systémoch mínovania i v mechanizovaných mínových ukladačoch. Existujú aj mínové jednorazové vrhače KSF-1 (KSF-1S) s obsahom 72 alebo 64 mín PFM-1 (PFM-1S) a s dosahom cca 30-35m (hmotnosť 9-9,4kg) pre vytvorenie malých obranných mínových polí bezprostredne pred postavením malých jednotiek. Takéto pole má rozmery cca 14×10 metrov.
Mínu vo verzii PFM-1S je treba považovať za neodstrániteľnú, pretože čas samolikvidácie je náhodný v intervale 1-40 hodín a po odistení sa nedá zaistiť.

PTM-1 (9N211) (ПТМ-1, 9Н211) je protitanková protipásová mína, je určená na zastavenie obrnenej techniky. Mína má pomerne malý výkon, poškodí jeden alebo dva zriedka tri články tankového pásu, pri výbuchu pod kolesom OT zničí jednu pneumatiku, spravidla bez poškodenia závesu kolesa. Mína je vyrobená z polyetylénu a má tvar trojbokého hranolu.
Hmotnosť míny - 1,6kg, hmotnosť trhavej náplne (tekutá výbušnina PVV-12S-1) - 1,1kg. Rozmery - 33,7×7×6,6cm. Detektorom cieľa je celá plocha míny, aktivačný tlak 200-500kg, zapalovač je tlakový, hydraulický. Čas aktivácie je 60-100 sekúnd, doba samolikvidácie 3-40 hodín. Mína nereaguje na osoby a dá sa vyhľadať bežnou mínohľadačkou. Mínu je ale treba považovať za neodstrániteľnú, pretože čas samolikvidácie je náhodný v intervale 3-40 hodín a po odistení sa nedá zaistiť.
Pracovná teplota je -30 až+50°C.

PTM-3 je protitanková protidnová mína využivajúca lineárnu kumulatívnu nálož. Mína má pomerne malý výkon, poškodí jeden alebo dva zriedka tri články tankového pásu, pri výbuchu pod kolesom OT zničí spravidla jedno koleso. Reaguje na magnetické pole cieľa a pôsobí proti pásom, podvozku alebo dnu bojovej techniky. Pri výbuchu pod dnom obrnenej techniky sú jej účinky dostatočné na vyradenie tanku alebo OT alebo na vážne zranenie jeho posádky, kumulatívny lúč vniká cez dno obrnenej techniky do bojového priestoru. Mína môže zareagovať aj na magnetické pole predmetov nesených pešiakom. Mína má hmotnosť 4,9kg, z toho výbušná náplň (tritol, TGF) 1,8kg. Má tvar štvorbokého hranolu (tvar zabezpečuje, že vždy jedna zo štyroch kumulatívnych vložiek smeruje nahor) s rozmermi 33×8,8×8,8cm. V stenách hranolu sú vytvorené kumulatívne vložky. Zapalovač je elektronický, magnetický, s náhodným časom samolikvidácie a detektorom polohy. Doba aktivácie je 60-100 sekúnd, doba samolikvidácie je závislosti od teploty prostredia 8-24 hodín (iný zdroj 16-24 hodín). Mína je kovová a dá sa vyhľadať bežnou mínohľadačkou, je ale neodstrániteľná, pretože sa nedá zaistiť a po aktivácii reaguje na každú zmenu polohy výbuchom. Okrem toho je čas samolikvidácie náhodný v uvedenom intervale.

[skelet]

Je známo proč tyhle "prskavky" nebyly ve výzbroji ČSLA? Respektive projevila o ně ČSLA zájem?

[Alchymista]

BM-21GRAD bol zavedený v sovietskej armáde zhruba v roku 1963, v ČSLA bol zavedený od roku 1972.
BM-27 bol zavedený v sovietskej armáde zhruba od roku 1975 a bol zaradený ako prostriedok vyšších stupňov velenia ako BM-21.

Je pomerne pravdepodobné, že o zavedení, prípadne aj výrobe systému sa uvažovalo, ale po roku 1989 to už nebolo možné.
Druhá možnosť je, že ČSLA takýto systém, vzhľadom k svojej operačno-taktickej a strategickej úlohe, jednoducho nepotrebovala.

K tomu otázka: mala tieto systémy skupina sovietskych vojsk v ČSSR alebo v NDR?
Ak ano - existujú k tomu nejaké doklady?
Respektíve inak: Boli tieto systémy exportované už pred rokom 1989?
Podľa wiki sú uživateľmi okrem bývalých krajín ZSSR ešte Jemen (13), Tanzánia (48) a Guinea (3) a tiež Afganistan (18 trofejných kusov, nefunkčné), prípadne, odkiaľ tieto systémy získali?

[cover72]

Pokud vím, tak u nás byla vlastní raketometná část BM-21 lafetovaná na raketometu vz.70, ne? Což IMHo vysvětluje nezájem o BM-21 na původních podvozcích...

[redboy]

K tomu otázka: mala tieto systémy skupina sovietskych vojsk v ČSSR alebo v NDR?
Ak ano - existujú k tomu nejaké doklady?
Respektíve inak: Boli tieto systémy exportované už pred rokom 1989?
Podľa wiki sú uživateľmi okrem bývalých krajín ZSSR ešte Jemen (13), Tanzánia (48) a Guinea (3) a tiež Afganistan (18 trofejných kusov, nefunkčné), prípadne, odkiaľ tieto systémy získali?

U nás nebyly, téměř jistě. Neměly kde.

V NDR zase téměř jistě ano. Součástí velení Sovětských vojsk v NDR byla 34.dělostřelecká divize a téměř jistě by v ní měla bejt jedna brigáda s Uraganama. Caa to bývá 12 baterií.

Stejně tak nelze vyloučit že na úrovni armády mohl být oddíl v organizaci dělostřelecké brigády armádě přináležící.. ale to si já nemyslím, leč nevylučuji.

[rabo]

Doplním pár údajov k tomuto zaujímavému systému.

Vývoj začal koncom roku 1968 a prvý názov pre vyvíjaný systém bol "Grad-3". Rozhodovalo sa medzi dvoma verziami : 1. bola podvozok ZIL-135LM s 20 trubicami a 2. bola pásový podvozok MT-S / objekt 123 / s 24 trubicami.

Nakoniec vyhral projekt 3. a to podvozok ZIL so 16 trubicami.

Prvý prototyp "Uragánu" bol postavený vo februári 1972 a systém bol prijatý do výzbroje 18. marca 1975.

Za podvozok bol vybraný ZIL-135LM, ale tým, že sériová výroba sa uskutočňovala v Brajnskom závode, dostal názov BAZ-135LM.

Toho času je udávaný počet kusov "Uragána" v RA okolo 400.
Je to možné.
V čase "najväčšej slávi" mal byť ich počet v Sov. armáda až cez 800 kusov. Len 19.novembra 1990, bolo v časti pred Uralom sústredených 10 reaktívnych delostreleckých plukov a 1 reaktívna brigáda / 307. patriaca do stavu 34.delostreleckej divízie , západného vojenského okruhu- tak ako uviedol redboy, so 72 boj. vozmi /. Celkový počet bojových vozov 9P140, pred Uralom, bol 470.

Čo sa týka zahraničných užívateľov, je možné, že sa k systému dostali neoficiálnym spôsobom,alebo ešte za čias Sojuzu, lebo Rusko ho nikdy ofic. neponúkalo na medzinárodnom trhu.
Ruská armáda sa tohto systému zatiaľ nechce vzdať a plánuje upraviť časť strojov do verzie "Uragan -1M". Čoho sa má úprava týkať nebolo zatiaľ zverejnené, ale s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o komunikačné a navigačné systémy.

Zaujímavosťou je, že tento systém bol jednoznačným vzorom pre systém MLRS, ktorý bol prijatý do výzbroje v roku 1981 a zavádzaný začal byť v roku 1983

[Alchymista]

Pokud vím, tak u nás byla vlastní raketometná část BM-21 lafetovaná na raketometu vz.70, ne? Což IMHo vysvětluje nezájem o BM-21 na původních podvozcích...

To bude trochu inak - aspoň čo som počul od niektorých ľudí z Konštrukty.
Problém vznikol podľa všetkého v dvoch hlavných bodoch: prvým bola cena pôvodného systému na sovietskom podvozku Ural-375D a problémy okolo logistiky Ural-375D - ten v danom období zrejme v ČSLA nebol zavedený. Druhým problémom bol problém muničných vozidiel - u sovietov to bol myslím ZIL a to by znamenalo nákup značného počtu týchto vozidiel. Nevyhovovala tiež značná doba pre znovunabitie raketometu a nízka úroveň ochrany posádky.

Ale palebný výkon RM-70 a BM-21 v je porovnaní s BM-27 slabší v dostrele i vrhnutej mase a RM-70 nemá žiadnu spojitosť s BM-27 a nedá sa považovať za nejaký ekvivalent alebo protiváhu, čiže to, že v ČSLA bol zavedený RM-70 vôbec nezodpovedá na otázku, prečo nebol zavedený BM-27.

[sa58]

Já bych hlavní problém viděl v ceně, logistika by asi byla až na druhém místě. Spousta lidí si snad dodnes myslí, že nám sověti prodávali zbraně "za hubičku" nebo nám je prostě dali...

Jinak dotaz k RM-70 - někde jsem četl o inovované střele s větším doletem pro RM-70, je to jen kachna nebo je to pravda? Pokud ano, je to sovětský nebo náš vývoj?

[Alchymista]

122mm raketometov GRAD existuje niekoľko typov na podobnú muníciu.
- 40 hlavňový BM-21 Grad (systém 9K51) na podvozku Ural-357D (2B5)
- 40 hlavňový BM-21-1 Grad na podvozku Ural-4320 (2B17)
- 50 hlavňový Prima (systém 9K59) vozidlo 9A51 na podvozku Ural-4320
- 36 hlavňový Grad-1 (systém 9K55) na podvozku Zil-131 (vozidlo 9P138), rakety 9M28 s nižším dostrelom
- 12 hlavňový Grad-V na podvozku Gaz-66 pre výsadkové vojská
- 40 hlavňový PD-62 Damba (BM-21PD) s raketami PRC-60 na podvozku Ural pre pobrežnú obranu (rakety majú dostrel 5 km a nesú hlbinné bomby s ponorom 3-200metrov)
- 2x20 hlavňový námorný (lodný) Grad-M (A-215)
- 1 hlavňový prenosný

Rakety:
9M22U - OF, dostrel 20km, 66,6kg, 2870mm (štandardná)
9M22S - zápalná?
9M22M - ???
9M16 - kontajnerová s 5ks PP mín POM-2, dostrel 13,5km, hmotnosť 56,4kg
9M28F - OF, dostrel 15km, 56,5kg, 2270mm
9M28K - kontajnerová s 3? PT minami, dostrel 13,5km, 57,7kg, 3019mm
9M28D - kontajnerová, agitačná?

9M42 - osvetľovacia pre systém 9K510 Illuminacia
9M43 - dymová, dostrel 20,2km, 66kg, 2950mm

9M217 - s inteligentnou PT submuníciou (2ks?), dostrel 30km, 70kg, 3037mm
9M218 - s neriadenou PT a črepinovou submuníciou (45ks?) dostrel 30km, 70kg, 3037mm
9M519 - rušiče v pásme KV a VKV/UKV (sada 8 rakiet), dostrel 18,5km, 66kg, 3025mm
9M521 - OF, dostrel 40km, 66kg, 2840mm
9M522 - OF s oddeliteľnou hlavicou, dostrel 37,5km, 70kg, 3037mm

9M53F - OF?

Existuje raketa s termobarickou bojovou časťou, označenie neviem (možno je to "zápalná" 9M22S)
Existovala raketa 9M23 Lejka ("Лейка" = polievacia konvica, sprcha, alebo tiež lievik) s chemickou náplňou (2 druhy)

Na Slovensku bola vyvinutá kontajnerová bojová časť Agát (pôvodne "Trnovník"), od pôvodných rakiet Grad sú odvodené československé letecké rakety LR-122 a rakety pri diaľkové mínovanie Križan/Krížna/Kuš,
o prácach na predĺžení dostrelu som niečo málo počul, ale bez podrobností, takže neviem.
Nejaké "vlastné" rakety sa robili aj v Rumunsku a zrejme aj v Egypte.

[rabo]

Modernizovaný "URAGAN-1M" - náhrada pôvodného naftového motoru za benzínový a zabudovanie automatického systému riadenia paľby a navigácie - "ASUNO".

[Kutuzov]

... ráže 450 mm na podvozku nosiče rakety Topol.. Raketa tohoto raketometu měla délku okolo 20 m a dolet 120 - 150 km. Hmotnost celého systému byla cca 70 tun.

[komisař]

Ve výzbroji Střední skupiny sovětských vojsk nebyl, jediný útvar, kde by mohl být, byla 211. dělostřelecká brigáda Jeseník, ta ale měla podle mých informací 36 kusů 152 mm D-20 a 36 kusů 152 mm samohybných houfnic. Jiný v úvahu přicházející dělostřelecký útvar není v přehledech zmiňován.

V NDR v rámci již zmiňované 34. dělostřelecké divize byla 307. raketometná dělostřelecká brigáda Chemnitz, vyzbrojená URAGANEM. Vojska v NDR byla na úrovni skupina armád, zatímco v ČSSR byla vojska o velikosti "pouze" armády, složené z divizí, tudíž o stupeň nižší.

[Julesak]

Ten raketomet 450 mm ala Topol bol len prototyp/koncept.

[skelet]

Ten experimentální raketomet ráže 450mm měl teoreticky nahradit, co?
Jinak si tento podvozek nedokážu takřka v týlu představit ..

edit: je ještě Uragan ve výzbroji RF?

[klingy]

Hektor asi myslis toto - 4 prispevok od uzivatela Caddaric79, je tam cela mechanizovana brigada a delostrelecka "vz. 2008", nahrat to do albumu musi niekto, iny to nezvladam...
http://www.shipbucket.com/forums/viewto ... 1&start=40

[Aaron Goldstein]

Nahrát to sem není problém...

[Julesak]

To je prápor systému Uragan, nie celá brigáda
Schému delostreleckej brigády tzv. nového typu niekde mám, keď zajtra vytriezviem môžem ju sem niekde dať.
Ale dnešné delostrelecké brigády ruskej armády nemajú všetky jednotnú štruktúru ani vybavenie, čo sa týka hlavňových ani raketových systémov.

[Alchymista]

13.2.2016 zomrel v Tule vo veku 84 rokov konštruktér systémov Grad-1, Uragan, Smerč Genadij Aleksejevič Denežkin (Геннадий Алексеевич Денежкин 28. 1. 1932 — 13. 2. 2016)