V čase, keď bežní Slováci budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka pre vyššiu DPH a mnohé verejné služby čelia škrtom, vláda si dopriava luxus v podobe najväčšej vládnej letky v regióne. Plán, ktorý uplynulú stredu dostal od kabinetu zelenú, počíta s masívnym rozšírením flotily lietadiel aj vrtuľníkov. A nejde len o lietadlá – v hre je aj nový vládny terminál či vlastné servisné centrum.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vláde predstavil dokument, ktorý má ambíciu prepísať budúcnosť slovenskej vládnej letky. Jeho názov „Dlhodobý plán rozvoja Leteckého útvaru MV SR s výhľadom do roku 2035“ znie síce technokraticky, no v skutočnosti otvára dvere k výraznému rozšíreniu vzdušnej flotily.
K dvom existujúcim Airbusom A319 CJ a dvojici dosluhujúcich Fokkerov 100 má pribudnúť ďalšie veľkokapacitné lietadlo a minimálne jeden menší bizjet pre deviatich pasažierov. Ministerstvo predpokladá, že obstaranie dvoch takýchto lietadiel by malo vyjsť na 40 až 50 miliónov eur.
Ministerský súboj o VIP lietadlá
Pikantnosťou celej situácie je, že len dva týždne pred Šutajom Eštokom prišiel s vlastným plánom na obstaranie VIP lietadiel aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Ten chce vymeniť lietadlá L-410 za dvojicu luxusných tryskáčov Bombardier Global 5000. Spomínané stroje L-410 pritom nemajú ani 15 rokov a ich nákup – mimochodom bez súťaže – sa odohral v ére bývalého ministra Martina Glváča takisto zo strany Smer. Glváč vtedy argumentoval, že ozbrojené sily tieto lietadlá nevyhnutne potrebujú.
Týmto sumárom sa letecké ambície rezortu obrany nekončia. Aktuálne sú viacerí členovia vlády v Brazílii, kde sídli výrobca lietadiel Embraer. V hre je nákup prúdových transportných lietadiel C-390. Tie by mali nahradiť turbovrtuľové stroje Spartan, ktoré pritom nemajú ani 10 rokov. O takejto výmene pritom nebola žiadna odborná diskusia – vláda ju schválila ako strategickú investíciu, čím obišla štandardné procesy posudzovania.
Veľké oči slovenskej vlády
Keď sa pozrieme k susedom, rozdiel je markantný. Česko, ktoré má takmer dvojnásobný počet obyvateľov, si vystačí s dvoma Airbusmi A319. Maďarsko síce lieta so štyrmi strojmi – dvoma Airbusmi a dvoma menšími Falconmi –, no ani to sa nevyrovná slovenským ambíciám. Azda najtriezvejší prístup zvolilo Rakúsko, ktorého prezident aj členovia vlády bežne využívajú komerčné linky alebo si prenajímajú súkromné stroje podľa potreby.
Minister Šutaj Eštok však nemieri len k rozšíreniu flotily. Jeho vízia zahŕňa vybudovanie vlastného servisného centra, založenie výcvikovej organizácie pre pilotov vrtuľníkov a dokonca aj vytvorenie nových vrtuľníkových základní mimo Bratislavy. Čerešničkou na torte má byť nový vládny terminál.
Ministerstvo sa snaží svoje veľké plány obhájiť skúsenosťami z pandémie. Vtedy vládna letka skutočne zohrala kľúčovú úlohu pri dovoze ochranných pomôcok z Ázie. Rezort tiež argumentuje potrebami hasičov a záchranárov či plnením medzinárodných záväzkov v rámci civilnej ochrany.
Ministerstvo vnútra ďalej argumentuje, že vlastná letka je pre štát nevyhnutnosťou. Podľa rezortu si krízové situácie a potreby ústavných činiteľov vyžadujú okamžitú dostupnosť lietadiel, čo komerčné spoločnosti nedokážu garantovať. Ministerstvo poukazuje na úspešné misie z minulosti – od repatriácie občanov po teroristických útokoch v Tunisku a Nice cez lety do vojnového Kábulu až po nedávnu pomoc po zemetrasení v Turecku či evakuáciu ľudí z Izraela. Zdôrazňujú tiež bezpečnostné aspekty, keďže ich letový personál má špeciálny výcvik a bezpečnostné previerky, čo pri komerčných letoch nemožno zaručiť.
Treba však obratom dodať, že ako to je aj v prípade Rakúska, Estónska či Fínska, tieto krajiny, dokážu fungovať aj bez vládnej letky práve spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za príliš nákladný či nedosiahnuteľný v prípade využívania komerčných služieb.
Nové vrtuľníkové základne rezort pravdepodobne plánuje v súvislosti s avizovaným nákupom hasičských vrtuľníkov. Pritom špecificky hasičské vrtuľníky vôbec nie sú v našom regióne štandardom, nehovoriac o tom, že technické požiadavky ministerstva nápadne pripomínajú špecifikáciu vojenských strojov Blackhawk.
Tieto stroje pritom už majú vzdušné sily, takže ich prevádzka ministerstvom vnútra by bola takpovediac zdvojená – servisné či výcvikové kapacity už má armáda. Pritom z vládneho materiálu nie je jasné či by sa rezorty o tieto kapacity delili.
Keď sme sa téme venovali v minulosti, odborník z oblasti letectva nevidel zmysel v nákupe takéhoto typu stroja pre potreby hasičov, výrazne väčšie využitie videl v nákupe ľahších a flexibilnejších strojov, ktoré by mohli byť využívané na širšie množstvo zásahov.
Stále nevieme, koľko to bude stáť
Obmena leteckej techniky, či už ministerstva vnútra, alebo obrany, zatiaľ nemá stanovenú cenovku. Pri armádnej letke vláda schválila túto investíciu ako strategickú. Vláda tak bude môcť míňať stovky miliónov eur prakticky bez širšej odbornej diskusie či analýzy. Štandardné verejné obstarávania nebudú povinné. Zvláštny postup je to najmä v prípade výmeny relatívne nových strojov Spartan za brazílske Embraery, kde neexistuje žiadna verejne dostupná analýza jej potreby.
V prípade obmeny letky ministerstva vnútra a budovania nových servisných a obslužných kapacít hovorí vláda o sume viac ako 170,5 milióna eur predpokladaných nákladov medzi rokmi 2025 až 2028.
Reakcia ministersva vnútra:
Tvrdenie v článku, že „Slovensko plánuje masívne rozšírenie svojej letky možno až na šesť luxusných lietadiel“, nie je pravdivé.
Dlhodobý plán rozvoja Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2035 nepočíta s „výrazným rozšírením vzdušnej flotily“, ako uvádzate mylne v článku, ale s obmenou v zložení letúnov. Rozšírenie počtu letúnov nie je plánované, materiál predpokladá zachovať súčasný počet lietadiel.
Citujeme priamo z uvedeného dokumentu: „Čo sa týka nákladov na údržbu, z dlhodobej perspektívy je ekonomicky najlepším riešením zachovanie flotily letúnov A319 a obmena dvoch kusov letúnov Fokker100 za jeden veľkokapacitný letún a minimálne jeden stredne veľký prúdový letún, ktoré by umožnilo pokryť širokú škálu letov okrem iného aj na účel zdravotnej pomoci s poskytnutím vysokého bezpečnostného štandardu za minimalizácie nákladov na najnižšiu použiteľnú mieru. Týmto sa zvýši prepravná kapacita a zachová sa súčasný počet techniky pri odhadovanej ročnej úspore prevádzkových nákladov na úrovni 15 %.“
Letecký útvar Ministerstva vnútra SR plánuje zrušiť dva nákladovo vysoko neefektívne letúne Fokker100 v luxusnej konfigurácii, ktorá sa nedá meniť na inú, a kúpiť jeden úplne bežný veľkokapacitný letún pre záchranu občanov a jeden výrazne menší v porovnaní s naším Airbusom alebo veľkým biznis-jetom, ako je napríklad maďarský Falcon, alebo v článku spomínaným Global 5000. Táto kombinácia bude prevádzkovo výrazne lacnejšia než prevádzka terajšej flotily. Takže znižujeme nielen počet “luxusných” letúnov, ale aj náklady na ich prevádzku a dramaticky zvyšujeme prepravnú kapacitu flotily v oblasti osôb aj nákladu. Inými slovami: za jedno minúte euro prepravíme výrazne viac a k tomu ešte aj ušetríme.
K článku dodávame, že zabezpečovanie štátnych letov v prenajatom súkromnom letúne alebo v bežnej komerčnej linke by bolo z dlhodobého hľadiska najdrahším riešením, a to aj vzhľadom na nevyhnutnosť disponovať leteckou technikou a posádkami bezodkladne a častú potrebu dodatočných časových zmien, zmien cieľových destinácií alebo požadovanej prepravnej kapacity. Takýto koncept v zásade znamená platiť súkromnej spoločnosti neustály prenájom letúna aj posádok, pričom okrem platby za leasing lietadla, ktorý si prevádzkovateľ premieta do ceny letu alebo dlhodobého nájmu, a priamych prevádzkových nákladov platíte navyše minimálne aj maržu – zisk v prospech subjektu.