Keďže všetci vieme, vrátane jeho, tak čo keby sme ho s jeho battlehawkom ignorovali?
Myslím, že mu nemusí každý jeden diskutujúci napísať, že to nebude battlehawk. Nemyslím to v zlom, ale jednoducho s ním sa inak nedá. Chápem však nových diskutujúcich, že majú tú tendenciu... Tiež som ju mal. Starých harcovníkov však nechápem.
Místo Viperů koupíme starší vrtulníky Black Hawk, oznámil slovenský ministr
Podle Kaliňáka nabídku na vrtulníky Black Hawk předložila americká společnost Ace Aeronautics ze skupiny Helicopter Alliance. V té se angažuje český podnikatel Jaroslav Strnad. Jeho syn Michal je majitelem skupiny Czechoslovak Group, která podniká také na Slovensku.
„Diskutujeme o smlouvě, ale to rozhodnutí, že využijeme tuto nabídku, je z mého pohledu absolutně jasné,“ řekl Kaliňák. Dodal, že k modernizovaným strojům Black Hawk by bylo třeba zakoupit ještě munici a zbraňové systémy. Odmítl však tvrzení Nadě, že celkové náklady na jejich pořízení by byly srovnatelné s nákupem nepoužívaných viperů.
Slovensko vrtulníky Black Hawk už má, v roce 2015 podepsalo smlouvu o nákupu devíti nových strojů tohoto typu. „Považuji za maximálně nezodpovědné, že se Robert Kaliňák rozhodl nakoupit raději staré vrtulníky od jemu blízkého zprostředkovatele, s množstvím nalétaných hodin, než za mimořádně výhodnou cenu nové a nepoužívané vrtulníky od americké vlády,“ napsal Naď.
Ten loni ještě jako ministr obrany uvedl, že Spojené státy nabídly Slovensku dodávku dvanácti nových bitevních vrtulníků AH-1Z Viper s příslušenstvím s výraznou slevou poté, co se Bratislava rozhodla předat Ukrajině nevyužívané stíhačky MiG-29 a další materiál.
Pořád je za mě nesmysl držet ve flotile sice tvarem stejné vrtulníky, ale avionikou naprosto odlišné. Znamená to cvičit dvě skupiny pilotů na v podstatě stejný vrtulník. A to můžete doufat že to budou už UH-60L s motorem T700-GE-701D. Mnohem větší smysl by dávalo koupit další nové UH-60M třeba i v polovičním počtu.
Robert Kaliňák potvrdil, že za ponukou na americké vrtuľníky Black Hawk pre rezort obrany stojí český oligarcha Strnad. Nejde však o Michala Strnada, ktorý vlastní vplyvnú skupinu CSG, ale o jeho otca Jaroslava. Zakladateľ skupiny CSG Jaroslav Strnad nedávno investoval do firiem na modernizáciu starších vrtuľníkov Black Hawk.
Minister obrany v utorok spresnil, že ponuku na 12 starších olietaných strojov UH-60 vo verzii L predložila súkromná americká spoločnosť Ace Aeronautics, ktorá je členom skupiny Helicopter Alliance.
„V celej Helicopter Alliance má Jaroslav Strnad 91-percentný podiel, drobné podiely držia traja kľúčoví manažéri projektu,“ povedal nedávno českým Hospodářskym novinám Adam Šotek, jeden zo Strnadových manažérov.
Podľa Kaliňáka boli práve tieto spoločnosti iniciátorom ponuky pre slovenské ministerstvo obrany. Malo by ísť konkrétne o vrtuľníky, ktoré predtým využívala americká armáda a ktoré súkromné firmy okolo Strnada modernizujú.
Minister k Strnadovcom uviedol, že držia slovo, ich firmy na Slovensku prosperujú, zamestnávajú ľudí a podstatné pre neho je, či finálna ponuka bude pre štát výhodná.
České Hospodářské noviny v lete uviedli, že Strnad starší stavil na to, že dopravné vrtuľníky ruskej výroby v mnohých západných štátoch onedlho skončia a nových vrtuľníkov nie je na trhu dosť. Vo svete pritom lieta okolo tritisíc starších vrtuľníkov Sikorsky UH-60 Black Hawk, ktoré ich používatelia postupne vyraďujú.
„Český biznismen dal počas posledného roku dohromady skupinu šiestich firiem z Česka, Slovenska a USA, ktorá má ambíciu stať sa v tomto odvetví jedným z hlavných hráčov,“ napísal český denník
• základ ponuky je na 150 miliónov EUR
• pri systémoch odpaľovania rakiet Helfire
• systémoch odpaľovania neriadených rakiet
• a predprípravy na jednotlivé zbraňové systémy
• kompletná modernizácia na full glass cockpit
• a garantovanej životnosti 8000 letových hodín
• 750h časový resurs na časovo ladenú súčiastku
• umožňuje nám to mať bojovú podporu v rámci pozemných síl to znamená mať na palube:
• • ľahký gulomet
• • ťažký guľomet 12,7mm (cal. 50)
• • odpaľovanie rakiet Helfire
• • odpaľovanie rakiet Advanced Precision Kill Weapon Systems (APKWS) /pričom vieme ich nakúpiť za 90 mil EUR z ponuky FMS na Viper/
• toto všetko bude mať ten vrtuľník k dispozícii a zároveň si zachová svoje transportné kapacity
• zároveň Vzdušné sily požadujú úpravy aj na UH-60M Black Hawk
Samotný výrobca teraz v rámci programu Battlehawk ponúka tri modernizačné kity pre ozbrojenie Black Hawku, ktoré sa líšia cenou, druhom použitej výzbroje a potrebou zásahov do vybavenia vrtuľníka:
Level 1 - pri zachovaní plnej prepravnej kapacity počíta len s integráciou dopredu namierených hlavňových zbraní a neriadených rakiet spolu s elektro-optickou pozorovacou vežou pod prednou časťou vrtuľníka.
Level 2 - pri prepravnej kapacite až 11 plne vybavených vojakov podľa hmotnosti nesenej výzbroje umožňuje integrovať protitankové riadené strely spolu s neriadenou výzbrojou na vnútorných pylónoch ESSS.
Level 3 - počíta so zástavbou otočnej veže s 20mm kanónom pod trup pričom už dochádza k výraznej redukcii priestoru v pilotnej kabíne a celkovej prepravnej kapacity.
Minister Kaliňák tiež povedal, že ministerstvo obrany uvažuje o nákupe aj 13. vrtuľníka Black Hawk, aby v perspektíve slovenské vzdušné sily disponovali dvoma plnohodnotnými letkami týchto strojov.
Kaliňák chce ďalšie americké vrtuľníky. Budú však iné, než aké kritizovali Fico s Blahom
Ponuku americkej vlády na bojové vrtuľníky Viper, ktorú dostalo Slovensko za bývalého ministra Naďa, zrejme súčasná vláda odmietne.
Po viac než roku od nástupu ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) začína byť jasné, ako Slovensko vyhodnotí ponuku na americké bojové vrtuľníky Viper. Dostal ju ešte bývalý minister Jaroslav Naď (ex OĽaNO, dnes Demokrati), a Smer pred voľbami i po nich označoval tento obchod za nepriechodný.
Predseda vlády Robert Fico s europoslancom Ľubošom Blahom dokonca o Viperoch zavádzali, keď tvrdili, že tieto stroje sú vhodné len pre prímorské štáty, hoci rovnaké si objednala aj česká armáda.
reklama
Zrejme najväčším objektívnym nedostatkom americkej ponuky je cena: Slovensko by za 12 vrtuľníkov muselo doplatiť minimálne 340 miliónov eur.
Až v posledných dňoch začali z ministerstva prenikať informácie, že Kaliňák definitívne Viper odmietne. Miesto nich by mohol objednať inéamerické vrtuľníky – dvanásť viacúčelových strojov UH-60 Black Hawk.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Ponuku na vrtuľníky AH-1Z Viper zrejme Slovensko odmietne. Foto – Wikipédia
Miesto nových staršie
Vrtuľníky Black Hawk už Slovensko má. Deväť kusov ešte v roku 2015 objednal bývalý minister za Smer Martin Glváč (2012-2016). Dva ďalšie kusy potom pridal Jaroslav Naď (2020-2023). V oboch prípadoch išlo o nové stroje v modernejšej verzii „M“.
reklama
K nim teraz Kaliňák dostal ponuku na ďalšie kusy z druhej ruky. Majú približne dvadsať rokov a sú v staršej verzii „L“. Podľa predbežných informácií ministerstva by za ne Slovensko zaplatilo 150 miliónov eur.
Zrejme však pôjde len o stroje v základnej výbave bez zbraní a munície. Ak by ich vojaci chceli dozbrojiť, tak si to vyžiada ešte ďalšie náklady.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Vrtuľníky Black Hawk využíva armáda aj na hasenie požiarov. Foto – OS SR
Kupuje staré blackhawky, nové Spartany uzemňuje
O tom, že variant s lietanými blackhawkmi je najpravdepodobnejší, písal koncom minulého týždňa portál Future Army, ktorý sa venuje vojenským obchodom.
Denníku N tieto informácie potvrdili aj zdroje blízke slovenskému generálnemu štábu – s dodatkom, že vedenie ozbrojených síl sa takémuto riešeniu nebráni.
Dvanásť bojových vrtuľníkov Viper by totiž stálo násobne viac, než dvanásť starších blackhawkov, pričom generáli si nie sú istí, či nejde o „zbraň včerajška“. „Na Ukrajine vidíme, ako sa dramaticky mení charakter bojových operácií. Úlohu bojových vrtuľníkov stále viac preberajú lacnejšie drony,“ povedal Denníku N zdroj blízky generálneho štábu.
Kaliňák zatiaľ oficiálne tvrdí, že ešte nie je rozhodnuté. O oboch variantoch tvrdí, že každý má svoje pre a proti. Odkázal napríklad na fakt, že bojové vrtuľníky by si na rozdiel od „holých“ blackhawkov už nevyžadovali ďalšie vstupné investície.
„Pri bojových vrtuľníkoch máte niektoré spôsobilosti už automaticky zakomponované, ktoré je pri iných typoch ešte treba obstarať,“ povedal začiatkom decembra, keď oba varianty prezentoval na výbore pre obranu.
Podľa informácií niektorých opozičných politikov je však už rozhodnuté, že ministerstvo bude chcieť ísť cestou starších blackhawkov. Napríklad bývalý minister Naď (Demokrati) sa pozastavil nad tým, že Kaliňák chce pri vrtuľníkoch dvadsaťročné stroje, kým pri dopravnom letectve plánuje vyradiť lietadlá Spartan, hoci sú mladšieho dáta výroby.
„Robert Kaliňák chce nahradiť sedemročné lietadlá Spartan, lebo sú vraj zastarané, ale dvadsaťročné vrtuľníky UH-60L mu z nejakého dôvodu neprekážajú,“ hovorí Naď.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Kaliňák nemá s americkou technikou ideologický problém, rád by prikúpil aj štyri ďalšie stíhačky F-16. Foto – Sara H. Hazzard/ SCManufacturers
Strnadova skupina: Nie sme za tým
S ponukou na staršie blackhawky sú spojené aj viaceré otázky, ktoré zatiaľ ministerstvo nezodpovedalo.
Za prvé: kto vlastne tieto stroje ponúka?
Pri bojových vrtuľníkoch Viper ide o oficiálnu ponuku americkej vlády, ktorú vopred odsúhlasil aj kongres. Američania ponúkli Slovensku konkrétne dvanásť bojových strojov, ktoré pôvodne vyrobili pre Pakistan, ale pre politické nezhody obchod nedokončili.
Vrtuľníky Black Hawk sú tiež americkej výroby, ale nie je známe, kto bol ich pôvodný užívateľ a ani to, či aj tie oficiálne ponúka americká vláda. Kým napríklad ponuka na vrtuľníky Viper je zverejnená na stránkach americkej vládnej Agentúry pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (DSCA), o ponuke na olietané vrtuľníky Black Hawk sa tu nepíše nič.
Portal Future Army uviedol, že do obchodu by mohla byť zapojená aj súkromná skupina CSG českého zbrojára Michala Strnada, s ktorou má Kaliňák nadštandardné vzťahy. Do skupiny CSG patrí aj košická firma Slovak Training Academy, ktorá poskytuje výcvik aj na vrtuľníkoch typu Black Hawk, vrátane staršej verzie UH-60L.
Zástupcovia CSG Denník N však odpísali, že aktuálna ponuka na dvanásť kusov ide mimo nich.
„Táto téma a tento projekt sa netýka skupiny CSG,“ uviedol hovorca skupiny Andrej Čírtek.
Naopak, exminister Naď si myslí, že práve možné zapojenie Strnadovej skupiny, je pre Kaliňáka hlavným dôvodom, pre ktorý preferuje variant so staršími blackhawkmi miesto moderných strojov Viper.
REKLAMAREKLAMA
„Je pre mňa obrovským prekvapením, že sa Robert Kalinak rozhodol nakúpiť radšej veľmi staré vrtuľníky od jemu blízkeho sprostredkovateľa, s množstvom nalietaných hodín, ako za veľmi podobnú cenu nové nepoužívané vrtuľníky od americkej vlády. Ukazuje to najmä to, že mu nejde o zvýšenie obranyschopnosti, ale o úplne iné a mimoriadne plytké osobné záujmy,“ hovorí Naď.
Veci sa rýchlo menia
Denník N sa o tejto téme rozprával aj s ľuďmi na generálnom štábe, ktorí boli zapojení do celej anabázy okolo vrtuľníkov. Narozdiel od Naďa sa nepozerajú na variant s blackhawkmi tak kriticky.
Argumentujú hlavne tým, že situácia sa dramaticky mení kvôli tomu, ako sa vyvíjajú bezpilotné technológie. Generálny štáb pôvodne preferoval bojové vrtuľník Viper, to však bolo pred viac ako dvomi rokmi. V tom čase bol bojový vrtuľník ešte považovaný za jednu z kľúčových zbraní na ničenie pozemnej techniky nepriateľa.
Pre slovenských generálov bolo zásadné, že okrem vrtuľníkov malo byť súčasťou amerického balíka aj zhruba 500 navádzaných striel Hellfire. V kombinácii s tým považovali vrtuľníky Viper za veľmi vhodnú zbraň pre obranu Slovenska.
„Na Ukrajine je rovina. Bojové vrtuľníky tam operujú tak, že sa musia takmer plaziť pri zemi, potom rýchlo vystúpajú do výšky, odpália rakety a zmiznú. Zatiaľ čo na Slovensku sa môžu schovávať sa za terénne prekážky, pričom stroje typu Viper svoj cieľ nemusia ani fyzicky vidieť, keďže rakety Hellfire môžu odpáliť aj „spoza rohu“,“ hovoril na jar 2023 vtedajší zástupca náčelníka generálneho štábu Ľubomír Svoboda.
Potom však Američania zverejnili podrobnosti k svojej ponuke a strely Hellfire v nej už neboli. Miesto nich ponúkli balík s 1700 kusmi menej pokročilých striel APKWS, ktoré majú oveľa kratší dolet i slabší ničivý účinok než strely Hellfire.
Slovenskí generáli takisto upozorňujú, že za uplynulé dva roky zásadným pokrokom prešli drony, pričom aj na Ukrajine už došlo k prípadom, kedy mnohonásobne lacnejší dron zostrelil moderný ruský bojový vrtuľník KA-52.
Limitom dronov je zatiaľ to, že vrtuľník vybavený pokročilými systémami rádioelektronického boja dokáže rušiť ich signál. S rozvojom umelej inteligencie však aj táto nevýhoda môže onedlho skončiť.
„Je možné, že za tri roky už budú bojové drony bežne ovládané umelou inteligenciou a postupne nahradia aj drahé rakety v systémoch protivzdušnej obrany. Zamýšľame sa preto nad tým, či za tejto situácie má zmysel investovať stovky miliónov do bojových vrtuľníkov,“ povedal Denníku N dôstojník z generálneho štábu, ktorý si neprial uviesť meno.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Prvé vrtuľníky Viper nedávno prevzala aj česká armády. Foto – Army.cz
Prečo chcú generáli ďalšie blackhawky
V čom naopak generálny štáb vidí výhody ďalších blackhawkov?
Vzdušné sily dnes disponujú deviatimi strojmi, ktoré nechal objednať exminister Glváč len v holej výbave. Umiestnené sú na základni v Prešove a doteraz slúžili hlavne na prepravu vojakov, materiálu a na pomoc napríklad pri hasení požiarov.
K ním ministerstvo za Naďa objednalo ďalšie dva kusy, tentoraz už plne vyzbrojené, ktoré by mali byť k dispozícii hlavne pre potreby príslušníkov špeciálnych síl.
Súčasný počet však považuje generálny štáb za nedostatočný: vzhľadom na predpísané servisné práce a výcvik nových pilotov majú vojaci bežne k dispozícii len štyri či päť vrtuľníkov.
Pokiaľ by pribudlo ďalších dvanásť blackhawkov, tak podľa generálneho štábu by im to umožnilo jednak efektívnejšie zasahovať pri lesných požiaroch a zároveň aj trénovať nové typy operácií – napríklad výsadky vojakov za nepriateľskými líniami.
„Slovensko vzhľadom na hornatý reliéf je vhodné na obranné operácie, pri ktorých dostaneme svojich vojakov nepozorovane za nepriateľské línie, aby tam narušovali formácie i zásobovanie protivníka. K tomu potrebujeme práve vrtuľníky vhodné na transport našich jednotiek,“ dodal zdroj z generálneho štábu.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Slovenské vzdušné sily dnes disponujú deviatimi vrtuľníkmi UH-60M Black Hawk. Foto – TASR
Opozičný poslanec má pochopenie
Pre variant so staršími blackhawkmi miesto bojových vrtuľníkov Viper má pochopenie aj opozičný poslanec Juraj Krúpa z SaS. Aj podľa neho príklad vojny na Ukrajine ukazuje, že bojové vrtuľníky môžu mať na súčasných bojiskách len obmedzené využitie.
„Faktom je, že vojaci dlhodobo chceli viac blackhawkov. Cena za vrtuľníky Viper, ku ktorej je potrebné pripočítať ešte aj náklady na údržbu, mi príde ako dosť vysoká,“ hovorí Krúpa.
Vyzdvihuje tiež to, že časť prikupovaných blackhawkov bude slúžiť aj pre domáci krízový manažment – zvlášť pre hasenie požiarov.
„V takom prípade by však už ministerstvo vnútra nemalo míňať peniaze na nákup svojich vlastných vrtuľníkov, keďže aj pre viaceré civilné účely dnes využíva vojenské stroje,“ dodáva Krúpa.
Vďaka za tento článok.
Za mňa je potešujúce, ze aj GŠ si všimol, že útočné vrtuľníky to pravdepodobne majú za sebou.
Mají to tak za sebou že je jen zavádí, modernizují nebo vyvíjí nové všichni významější, bohatší a technologicky vyspělí hráči.
Vláda zaradila Robertovi Kaliňákovi nákup amerických vrtuľníkov Black Hawk medzi strategické investície, podľa schváleného materiálu chce ministerstvo obrany trinásť strojov.
zdroj: https://e.dennikn.sk/minuta/4367875/
Návrh na určenie investičného projektu „Doplnenie počtu viacúčelových vrtuľníkov Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky na zabezpečenie transportných a bojových spôsobilostí“ za strategickú investíciu
December 2024
Vláda SR na rokovaní 29. apríla 2015 schválila obstaranie 9 ks vrtuľníkov UH-60M Blackhawk vrátane logistickej podpory a výcviku prostredníctvom programu FMS (Foreign Military Sales). Zmluva LO-B-UCI na dodávku vrtuľníkov, logistickej podpory a výcviku bola podpísaná 29.4.2015. V júni roku 2021 bola podpísaná FMS zmluva LO-B-UCQ na ďalšie dva vrtuľníky UH-60M (čiastočne financovaná aj americkou vládou).
Dodávky vrtuľníkov a potrebného materiálu na ich prevádzku začali v roku 2017. V júni 2017 boli dodané prvé 2 ks vrtuľníkov UH-60M do vk Prešov. Ďalšie dva kusy boli dodané v júli 2018, nasledovali 2 ks v auguste 2019 a v januári 2020 posledné 3 ks zo zmluvy LO-BUCI a 2 ks vrtuľníkov zo zmluvy LO-B-UCQ budú dodané v roku 2025. Všetky tieto vrtuľníky pochádzajú z novovýroby, ich technický život je hodnotený podľa stavu konkrétneho vrtuľníka a prevádzky. Vrtuľníky UH-60M spĺňajú požiadavky na interoperabilitu s výzbrojou NATO a majú ďalší modernizačný potenciál do budúcnosti.
Zároveň boli v roku 2024 dodané palubné guľomety M240H pre obstarané vrtuľníky a v roku 2025 bude dodaný systém balistickej ochrany.
Spektrum úloh kladených na vrtuľníkové letectvo v súčasnosti zahŕňa reakcie na vojenské ale aj nevojenské ohrozenia formou poskytovania blízkej palebnej podpory, vysadzovanie diverzných skupín, špeciálne operácie, zabezpečenie mobility jednotiek, aeromobilné operácie, prepravu osôb a materiálu, vyhľadávanie osôb, prepravu zranených osôb, pomoc obyvateľstvu počas krízových situácií v oblastiach zasiahnutých živelnými pohromami, evakuácii obyvateľstva z ohrozených oblastí ako aj pomoc ďalším orgánom štátnej správy napr. pri hasení lesných požiarov.
Schopnosť plniť úlohy vrtuľníkového letectva ozbrojenými silami SR vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov, strategických a koncepčných dokumentov ako aj z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Ide hlavne o plnenie týchto úloh:
a) plnohodnotná podpora pozemných síl;
b) plnenie dopravných a výsadkových úloh;
c) vzdušná preprava osôb, materiálu a výzbroje;
d) vzdušný prieskum;
e) podpora síl pre špeciálne operácie pri vykonávaní špeciálnych operácií;
f) účasť na mierových humanitárnych operáciách na zabezpečenie a podporu mieru;
g) zabezpečenie leteckej pátracej záchrannej služby;
h) odsun zranených;
i) použitie vrtuľníkového letectva OS SR k záchranným prácam a ochrane života, zdravia a majetku občanov SR;
j) pomoc pri riešení živelných pohrôm, evakuácia obyvateľstva z ohrozených oblastí,
asistencia pri záchranných a hasiacich prácach;
k) preprava zranených občanov SR v rámci vlastného územia i z územia krízových a mimoriadnych situácii vo svete;
l) nasadenie a pôsobenie v rámci síl okamžitej reakcie NATO a EU (EU BG – Battle Group) ako aj nasadenie a pôsobenie v ostatných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu (MKM);
m) zabezpečenie výcviku a cvičení OS SR doma a v zahraničí.
Návrh riešenia.
Cieľom rozvoja vrtuľníkového letectva je obmena v súčasnej dobe prevádzkovanej vrtuľníkovej techniky Mi-17 a zachovanie spôsobilosti podieľať sa na kolektívnej obrane NATO, zvýšenie akcieschopnosti a adekvátneho bojového potenciálu schopného zaručovať obranu štátu.
Vrtuľníkové letectvo zabezpečujúce podporu pozemných síl a síl pre špeciálne operácie, vzdušnú prepravu osôb, materiálu a výzbroje, odsun zranených, prieskum, pátranie a záchranu, ako aj plnenie úloh v kontexte riešenia ďalších mimoriadnych udalostí, vojenských a nevojenských ohrození je počtom 11 ks viacúčelových vrtuľníkov (od roku 2025) a ich výbavou poddimenzované na plnenie týchto úloh. Pre tento účel je potrebné už dodané vrtuľníky UH60M (v rokoch 2017 - 2020) dovybaviť prostriedkami vlastnej ochrany a zbraňovým systémom umožňujúcim použitie neriadenej a riadenej raketovej výzbroje.
V novembri 2024 bola doručená ponuka vlády USA na dodanie vrtuľníkov AH-1Z ako prebytočného vojenského materiálu s doplatkom za prispôsobenie avioniky podľa štandardov NATO a požiadaviek VzS OS SR na plnenie úloh. Bojový vrtuľník AH-1Z je primárne určený na plnenie úloh spojených s použitím rôznych druhov leteckej výzbroje a leteckej munície ako je palubný 20mm kanón, letecké riadené a neriadené rakety (Hellfire, APKWS II, protilietadlové IR rakety AIM-9M). Vrtuľník AH-1Z je vybavený plnohodnotným systémom vlastnej ochrany (RWR – radarový detekčný prijímač, LWR – laserový detekčný prijímač, CMWS – výstražný systém rakiet s výmetnicami klamných cieľov). Vrtuľník je vybavený elektro-optickou hlavicou (FLIR). Akvizícia útočných vrtuľníkov AH-1Z by so sebou priniesla nutnosť vybudovať úplne novú spôsobilosť od základu a zavedenie nového systém výcviku a certifikácie pozemného personálu.
Pre plnenie úloh OS SR sa v súčasnej dobe javí ako výhodnejšie riešenie zvýšenie počtu viacúčelových vrtuľníkov radu UH-60 kompatibilnej modifikácie k už používaným a zavedeným vrtuľníkom UH-60M. Vybavenie dodatočne obstaraných vrtuľníkov bude postupne modernizované tak aby všetky budúce vrtuľníky UH-60 mali rovnaké vybavenie. Zníži sa tým logistické zaťaženie a zvýši dostupnosť a využiteľnosť leteckej techniky.
Z pohľadu organizácie výcviku lietajúceho a technického personálu bude možné využiť skúsenosti s etablovanou platformou UH-60M. Toto platí aj v prípade zabezpečenia organizácie logistickej podpory a ekonomiky prevádzky daného typu vrtuľníkov.
Obstaraním ďalších vrtuľníkov UH-60 aj s prostriedkami leteckej výzbroje a systémami vlastnej ochrany bude možné vykonávať priamu podporu úloh plnených pozemnými silami (poprípade silami pre špeciálne operácie). Modulárna konštrukcia týchto zbraňových systémov dáva možnosť ich využitia aj na vrtuľníkoch UH-60M (vzájomná zameniteľnosť v rámci konštrukcie vrtuľníkov).
Zároveň použitím kompatibilnej platformy a modulárnej konštrukcie vrtuľníkov ich bude možné použiť na väčšie spektrum úloh ako len na bojovú podporu pozemných síl (v prípade AH-1Z), tieto vrtuľníky bude možné využívať aj pre potreby úloh logistickej prepravy osôb a materiálu, zdravotnícke prepravy (CASEVAC/MEDEVAC), vykonávať s nimi vizuálny vzdušný prieskum, prepravu materiálu v podvese, vysadzovanie a extrakciu výsadkov, vyhľadávanie a záchranu osôb v núdzi (LPZS alebo SAR – Search and Rescue misie) a v prípade domáceho krízového manažmentu na úlohy prepravy osôb z ohrozených priestorov povodňami, požiarmi, hasenie požiarov, zdravotnícke prepravy.
Vrtuľníky UH-60 dovybavené systémom leteckej výzbroje a systémami vlastnej ochrany dokážu túto podmienku splniť v primeranom rozsahu plnenia úloh spojených s poskytovaním palebnej podpory.
Výhody UH-60 voči AH-1Z:
- viacročné skúsenosti s prevádzkou viacúčelových vrtuľníkov UH-60M v podmienkach VzS OS SR, jednoduchší prechod na podobnú modifikáciu UH-60,
- väčšia kompatibilita s vrtuľníkmi UH-60M,
- vybraný lietajúci personál absolvoval výcvik aj na vrtuľníkoch UH-60L,
- technický personál absolvoval výcvik aj na vrtuľníkoch UH-60L,
- skúsenosti s organizáciou logistickej podpory pre viacúčelové vrtuľníky UH-60,
- možnosť využívania opravárenských kapacít v rámci EU,
- možnosť zapojenia aj domáceho priemyslu do integrácie vybraných komponentov v budúcnosti a tiež zabezpečovanie prevádzky a zložitých opráv vrtuľníkov,
- možnosť dovybavenia vrtuľníkov vojenskými avionickými, komunikačnými, navigačnými (vrátane kryptovacích zariadení) a identifikačnými systémami vrátane systémov vlastnej ochrany a ich vzájomná zameniteľnosť medzi UH-60 a UH-60M,
- možnosť inštalovania prídavných závesných zariadení pre umiestnenie leteckej výzbroje (ich vzájomná zameniteľnosť v prípade upgradu UH-60M na ich inštaláciu)
- inštalovaná letecká výzbroj umožňuje použite širokého spektra rôznych druhov neriadenej a riadenej munície (Hellfire, APKWS II),
- možnosť použitia vrtuľníka na prepravu materiálu na palube a v podvese,
- možnosť dovybavenia integrovaným hasičským modulom,
- možnosť dovybavenia a modifikácie pre plnenie úloh leteckej pátracej a záchrannej služby (LPZS, SAR – Search and Rescue, čiastočne Combat SAR),
Z pohľadu využitia ľudských zdrojov, finančných zdrojov MO SR, logistického zabezpečenia, vojenského využitia a využiteľnosti a prevádzkyschopnosti vrtuľníkového letectva sa javí ako najvhodnejšie doplnenie a zároveň modernizácia súčasnej flotily vrtuľníkov UH-60M o 13 ks dodatočne obstaraných vrtuľníkov radu UH-60 (modernizovaných novými avionickými systémami s dostatočným technickým rezurzom) na zabezpečenie plnenia požadovaných úloh pre vrtuľníkové letectvo.
Takýmto krokom by bola doplnená flotila viacúčelových vrtuľníkov do celkového počtu 24 ks (2 letky), čo zabezpečí plnenie úloh spojených s dopravou osôb a materiálu, výcvikom, zdravotníckej prepravy, plnenie úloh leteckej pátracej a záchrannej služby a v neposlednom rade aj plnenie úloh podpory pozemných síl a síl pre špeciálne operácie.