Vtipy
Moderátor: jarl
Do amerického baru vstoupí tri výrobci piva - Coors, Budweiser a Prazdroj.
Ten od Coorsu si objedná Coors protože, jak neopomene zduraznit, je varené z těch nejlepších surovin.
Druhý si porucí Bud Light, protoze to je přece nejlepší na svete.
Ten Čech si poručí coca-colu.
Společníci se ptají:
"Vy si nedáte pivo? "
"Kdepak, když vy nepijete pivo, ani já nemusím."
Ten od Coorsu si objedná Coors protože, jak neopomene zduraznit, je varené z těch nejlepších surovin.
Druhý si porucí Bud Light, protoze to je přece nejlepší na svete.
Ten Čech si poručí coca-colu.
Společníci se ptají:
"Vy si nedáte pivo? "
"Kdepak, když vy nepijete pivo, ani já nemusím."

Li-fan : Konečně jsem na zemi, teď už jen smaženou kočku a dom

Li-fan: žebřík! Dejte sem žebřik!
Li-pong a jeho chlapci: Hned to bude! Sakra jak se s tím ... Veliteli co s tím žebříkem máme dělat?

Li-fan: jak já nesnáším výšky!
Li-pongova parta: Li-fane hned to bude!

Li-fan: se tady ještě zabiju
Li-pong: když tohle dáš sem, tak to pude
Velící: co si člověk neudělá sám to nemá!

Li-fan: mamíííí
Li-pong: Li-fane už to máme!



"Jak já nesnáším výšky!"

Mch dám jeden ze života: Jeden můj bývalý kolega měl asi tak stejně seskoků jako já a měl panický strach z výšek. Na žebř nevylezl ani na druhou šprušli a už volal aby mu někdo pomohl dolů. Ale skákat mohl... A tohle jsou jeho vlastní slova "Z té výšky není ta výška vidět"



Mch dám jeden ze života: Jeden můj bývalý kolega měl asi tak stejně seskoků jako já a měl panický strach z výšek. Na žebř nevylezl ani na druhou šprušli a už volal aby mu někdo pomohl dolů. Ale skákat mohl... A tohle jsou jeho vlastní slova "Z té výšky není ta výška vidět"

"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
U odvodů do Velké války.
„Jméno?“ „Poslušně hlásím, Karel Potůček!“
„Schopen!“ „Ale pane doktore, já mám obě nohy ploché ...“
„Dvojplošník! K letectvu!“
„Další!“ „Po-poslušně hlá-hlá-hlásím, Jo-josef Ko-koška!“
„Josef Kokoška?“ „Ne, pa-pane do-do-doktore, je-jenom s je-jedním Ko-ko.“
„Schopen!“ „A-ale pa-pa-pa-pa-pa-pa-...“
„Ke kulometům!“
„Další!“ „Poslušně hlásím, František Pešek!“
„Schopen!“ „Ale pane doktore, já jsem úplně slepý, vždyť si nevidím na prsty, když natáhnu ruku ...“
„Schopen pro boj zblízka!“
„Jméno?“ „Poslušně hlásím, Karel Potůček!“
„Schopen!“ „Ale pane doktore, já mám obě nohy ploché ...“
„Dvojplošník! K letectvu!“
„Další!“ „Po-poslušně hlá-hlá-hlásím, Jo-josef Ko-koška!“
„Josef Kokoška?“ „Ne, pa-pane do-do-doktore, je-jenom s je-jedním Ko-ko.“
„Schopen!“ „A-ale pa-pa-pa-pa-pa-pa-...“
„Ke kulometům!“
„Další!“ „Poslušně hlásím, František Pešek!“
„Schopen!“ „Ale pane doktore, já jsem úplně slepý, vždyť si nevidím na prsty, když natáhnu ruku ...“
„Schopen pro boj zblízka!“

Alfik píše:"Jak já nesnáším výšky!"![]()
![]()
Mch dám jeden ze života: Jeden můj bývalý kolega měl asi tak stejně seskoků jako já a měl panický strach z výšek. Na žebř nevylezl ani na druhou šprušli a už volal aby mu někdo pomohl dolů. Ale skákat mohl... A tohle jsou jeho vlastní slova "Z té výšky není ta výška vidět"
Ono je to hlavne o tom,ze lidskej mozek si uvedomuje jen pomerne maly vysky,tak do tech 100 m a pak uz to "nedokaze pochopit".
A kdyz uz sme u toho...Vite, kolik rychlosti ma francouzsky tank?
Odpoved: 4...3 zpatecky a jednu dopredu,kdyby nahodou nepritel zautocil z tylu.

Pojde dobytek,zemřou tví přátelé. I ty jednou zemřeš. Však jedno nikdy neumírá ! Tvé jméno! Tvé jméno,tvá sláva a skutky jenž si vykonal.
Dvaja muži hrajú golf a jeden z nich sa práve chystá na úder,
keď naraz zbadá pohrebný sprievod. Preruší hru, zloží čiapku,
zavrie oči a ukloní sa. Ten druhý je z toho úplne paf.
Vraj že niečo také dojemné ešte nevidel.
„Ste ozaj láskavý človek,“ hovorí.
„To áno,“ odpovedá ten prvý,
„Koniec koncov boli sme 35 rokov manželia.“
Čo je to ? Je to čierne, má to štyri nohy a jednu maličkú ručičku ? Rotvailer ktorý beží z detského ihriska .
keď naraz zbadá pohrebný sprievod. Preruší hru, zloží čiapku,
zavrie oči a ukloní sa. Ten druhý je z toho úplne paf.
Vraj že niečo také dojemné ešte nevidel.
„Ste ozaj láskavý človek,“ hovorí.
„To áno,“ odpovedá ten prvý,
„Koniec koncov boli sme 35 rokov manželia.“
Čo je to ? Je to čierne, má to štyri nohy a jednu maličkú ručičku ? Rotvailer ktorý beží z detského ihriska .


- kopapaka
- 6. Podplukovník
- Příspěvky: 3837
- Registrován: 26/1/2008, 20:47
- Bydliště: kósek od Prostějova
Prvek: Wo
Značka: Wo
Atomová hmotnost: 53,6 kg (přijato dohodou; může se však vyskytovat v rozmezí 40 až 200kg) Výskyt: ve větším množství hlavně v obydlených oblastech
Fyzikální vlastnosti:
1. Povrch obvykle pokryt zmalovaným filmem.
2. Bod varu nemá, mrzne bez jakékoliv známé příčiny.
3. Taje při speciálním zacházení.
4. Hořká při nesprávném použití.
5. Vyskytuje se v různých stavech od panenského kovu až po běžnou rudu.
6. Poddajná při aplikaci tlaku na správném místě.
Chemické vlastnosti:
1. Výborně přitahuje zlato, stříbro a většinu drahých kamenů.
2. Absorbuje velké množství drahých látek.
3. Může spontánně explodovat bez předešlého upozornění a jakékoliv známé příčiny.
4. Nerozpustná v kapalinách, ale její aktivita se zvyšuje po nasycení alkoholem.
5. Ze všech známých prvků nejlépe redukuje peníze.
Běžné použití:
1. Dekorativní účely, obzvlášť ve sportovních autech.
2. Může být dobrou pomůckou při relaxaci.
3. Velmi efektní čistič.
Testování:
1. Čistý vzorek má v přirozeném stavu růžovou barvu.
2. V blízkosti kvalitnějšího vzorku se barva mění na zelenou.
Možná rizika:
1. V nezkušených rukou velmi nebezpečná.
2. Je nelegální vlastnit více jak jeden exemplář; je však možné spravovat více exemplářů, které se nacházejí na různých místech a nejsou spolu v přímém kontaktu.
VÝSTRAHA:
DLOUHODOBÉ VYSTAVOVANÍ SE ÚČINKU TOHOTO ELEMENTU JE NEBEZPEČNÉ !

Značka: Wo
Atomová hmotnost: 53,6 kg (přijato dohodou; může se však vyskytovat v rozmezí 40 až 200kg) Výskyt: ve větším množství hlavně v obydlených oblastech
Fyzikální vlastnosti:
1. Povrch obvykle pokryt zmalovaným filmem.
2. Bod varu nemá, mrzne bez jakékoliv známé příčiny.
3. Taje při speciálním zacházení.
4. Hořká při nesprávném použití.
5. Vyskytuje se v různých stavech od panenského kovu až po běžnou rudu.
6. Poddajná při aplikaci tlaku na správném místě.
Chemické vlastnosti:
1. Výborně přitahuje zlato, stříbro a většinu drahých kamenů.
2. Absorbuje velké množství drahých látek.
3. Může spontánně explodovat bez předešlého upozornění a jakékoliv známé příčiny.
4. Nerozpustná v kapalinách, ale její aktivita se zvyšuje po nasycení alkoholem.
5. Ze všech známých prvků nejlépe redukuje peníze.
Běžné použití:
1. Dekorativní účely, obzvlášť ve sportovních autech.
2. Může být dobrou pomůckou při relaxaci.
3. Velmi efektní čistič.
Testování:
1. Čistý vzorek má v přirozeném stavu růžovou barvu.
2. V blízkosti kvalitnějšího vzorku se barva mění na zelenou.
Možná rizika:
1. V nezkušených rukou velmi nebezpečná.
2. Je nelegální vlastnit více jak jeden exemplář; je však možné spravovat více exemplářů, které se nacházejí na různých místech a nejsou spolu v přímém kontaktu.
VÝSTRAHA:
DLOUHODOBÉ VYSTAVOVANÍ SE ÚČINKU TOHOTO ELEMENTU JE NEBEZPEČNÉ !




"Válka je Mír, Svoboda je Otroctví a Nevědomost je Síla!"
Ako som niekoľko "spoluobčanov" odnaučil kradnúť elektrinu
(alebo prakticke využitie poznatkov učiva ZŠ v oblasti elektrotechniky
:-o)
Pozn. Autor tohto článku nepoužil slovko rómovia alebo cigáni, ale
"neprispôsobiví spoluobčania", aby nebol považovaný
pseudohumanistami
a inými milovníkmi bordelu a magormi za rasistu. Aj tak nepochodil...
Preto sa tento blog SME rozširuje emailmi.
Po babičke sme so sestrou zdedili rodinný dom v jednej hladovej doline
niekde na juhu stredného Slovenska.
Chodievali sme tam zriedka - len dva razy ročne, na jar a na jeseň.
Ako to už v takých hladových dolinách býva, z dôvodu nízkych cien
nehnuteľností sa tam často sťahujú niektorí neprispôsobiví
spoluobčania z väčších miest, ktorí za odstupné predali svoje už
"vybývané" byty, čo dostali od štátu zadarmo a kúpili si za ne na
vidieku lacné bývanie.
A so sebou si prinášajú i svoj obľúbený spôsob života, spojený
s
hlukom a špinou, pre ktorý však väčšinová časť spoločnosti
nemá
pochopenie a v dôsledku ktorého v blízkosti ich bydlísk prudko
klesá
cena priľahlých nehnuteľností.
Aj v babičkinej rodnej dedinke došlo k takémuto sťahovaciemu procesu
z
"vyrabovaného" bytu vo väčšom meste, a niekoľko desiatok metrov od
nášho
domu sa v jednej lacnej chalúpke na spadnutie, bez vody a elektriny,
zabývalo niekoľko neprispôsobivých spoluobčanov a začalo si jej
okolie
okrášľovať narastajúcimi hromadami odpadkov.
V dovtedy tichej, pokojnej, ospalej a kľudnej dedinke sa odrazu
objavili bitky, výtržnosti, konflikty, nočný hluk a drobné
krádeže,
vidiecka idyla zrazu skončila.
Zanedlho nato na jeseň na Pamiatku zosnulých sme opäť šli na hroby
do
otcovej rodnej dediny.
Chcel som aj skontrolovať elektromer, pretože rozvodné závody mi
poslali neuveriteľne vysokú faktúru a bol som si istý, že spravili
chybu pri odpočte.
Po príchode do domu neskoro večer sme si všimli, že susedia
spoluobčania už majú zavedenú elektrinu.
Vo všetkých miestnostiach domčeku i na dvore sa svietilo, televízor
bežal, rádio vyhrávalo, reproduktory duneli na celú ulicu... -
všetky
elektrospotrebiče naplno pracovali, ako keby spoluobčania elektrinu
mali zadarmo.
Na svojom dvore som sa o niečo potkol.
Posvietil som si baterkou - a našiel som kábel "dvojlinku", ktorý sa
tiahol z mojej vonkajšej zásuvky 230V na dvore, kde bol len tak
odizolovaními koncami vodičov zastrčený cez burinu a žihľavu, za
plotom niekam smerom ku chalúpke spoluobčanov...
Rozzúrený som vytrhol kábel zo zásuvky a mojou prvou myšlienkou
bolo
rozbehnúť sa, spraviť s celou tou rozvetvenou rodinou spoluobčanov
poriadok.
Ale aj keby som bol špecialistom v ázijských bojových umeniach a bol
schopný si poradiť holými rukami s početnou prevahou odborníkov na
boj
zblízka s roztočenou britvou na gumičke, myšlienka na moje
automatické
vyhlásenie vyšetrujúcimi orgánmi alebo médiami za zarytého
odporného
rasistu napadajúceho dobráckych nevinných spoluobčanov ma od toho
zámeru okamžite odradila.
Hlásenie krádeže elektriny policajtom by bol holý nezmysel. Škoda
nepresiahla limit, nad ktorý by šlo o trestný čin, mohlo by ísť
len o
priestupok a prípadnú pokutu by aj tak páchatelia (nikdy
nezamestnaní
profesionálni poberači sociálnych dávok) nemali z čoho zaplatiť.
Spôsobenú škodu by mi tiež nikdy neuhradili, po mojom odchode by bol
kábel samozrejme znovu okamžite zapojený na svoje pôvodné miesto a
musel by som preto automaticky účty za elektrinu za nich platiť i
ďalej.
Ak by vonkajšia zásuvka nebola pod napätím, pripojili by sa priamo
za
elektromerom.
No a dať si elektromer demontovať a nechávať tak dom bez elektriny a
zapnutého alarmu sa mi pri takomto susedstve naozaj nechcelo.
Plný beznádeje a zúfalstva som sa preto rýchlo upokojil a namiesto
unáhlenej neprimeranej reakcie som radšej úporne premýšľal, čo
ďalej.
A už po krátkej chvíli ma osvietila prekrásna spásonosná
elegantná
myšlienka, ako definitívne odnaučiť susedov spoluobčanov mi tú
elektrinu kradnúť a nestať sa pri tom rasistom.
Tým, ktorí si už nepamätajú z posledného ročníka základnej
školy
rozdiel medzi striedavým obyčajným ("svetelným") a trojfázovým
("motorovým") prúdom, to na jednoduchom príklade pripomeniem.
Predstavte si tri body umiestnené vo vrcholoch rovnostranného
trojuholníka, v strede ktorého je štvrtý bod. Medzi každým
vrcholom
trojuholníka a jeho stredom je cievka generátora, vyrábajúca
striedavý
prúd.
A napätie medzi ktorýmikoľvek dvomi bodmi sa rovná ich vzdialenosti.
Medzi vrcholom trojuholníka (fázou) a jeho stredom (nulákom) je to
230V (obyčajné napätie - "svetelný prúd"), medzi dvomi vrcholmi
(dvomi
fázami) je 1.73 krát viac - 400 V (združené napätie - "motorový
prúd").
Vlastním malú zváračku na jednu alebo 2 fázy a podľa potreby (ak
nie
je k dispozícii zásuvka na trojfázový prúd) si do zásuvky na
"svetelný" prúd pridám druhú fázu (na 2 fázy a 1 nulák stačí
obyčajná
trojkolíková zásuvka), aj keď to odporuje príslušným
elektrotechnickým
normám. A tak teda ako oprávnená osoba s elektrotechnickým
vzdelaním
podľa Vyhlášky 74, § 22, som vo svojom vlastnom dome, vo svojej
vlastnej rozvodnej skrinke vzájomne prehodil 2 drôty (nulák a jednu
fázu) a do svojej vlastnej zásuvky na svojom vlastnom dvore som tým
pustil združené napätie 400V, ako keby som sa práve chystal
zvárať...
Na druhý deň už za tmy som odišiel z domu. Za križovatkou som
zastavil, vystúpil z auta, nenápadne som sa pešo vrátil do domu a
spoza okna som pozoroval, čo sa bude diať ďalej.
Zanedlho z chalúpky vykĺzla tmavá postava, s dvojlinkou v ruke
preskočila plot a vliezla mi do dvora, kde opäť zapojila kábel do
zásuvky...
Svetlá v chalúpke jasne zažiarili ako výbuch supernovy v neďalekej
galaxii, televízor blikol intenzívnym modrastým svetlom ako
zváračka
na stavbe a zhasol, rádio i reproduktory začali zrazu revať ako na
diskotéke, aby už o niekoľko sekúnd definitívne stíchli,... A po
mnohých dňoch nikdy nekončiaceho sa hluku sa v dedine konečne
rozhostilo hlboké hrobové večerné ospalé ticho, úplne rovnaké,
aké tam
bývalo pred prisťahovaním sa spoluobčanov...
Združené napätie som v zásuvke na dvore ponechal trvale zapnuté,
akoby
som chcel na dvore zvárať trvale. Po čase, keď som otcovu rodnú
dedinku opäť navštívil, mi hromada spálených rádií,
televízorov,
satelitných prijímačov a magnetofónov na neodmysliteľnom neustále
sa
rozrastajúcom smetisku pred chalúpkou prezradila, že spoluobčania to
ešte veľmi dlho nevzdali a elektrinu sa mi neochvejne pokúšali
kradnúť
znovu a znovu.
Posledný ročník základnej školy s výučbou základov
elektrotechniky na
hodinách fyziky očividne buď vôbec neabsolvovali alebo na nich
minimálne nedávali dostatočne pozor.
Až po dlhom čase som si uvedomil, aké som vtedy mal vlastne obrovské
šťastie. Nevedel som predsa, ako majú vyriešené uzemnenie alebo či
majú dostatočnú izoláciu a v tom bezmocnom hneve ma vôbec
nenapadlo,
že by to združené napätie mohlo aj niekomu vážne ublížiť, resp.
ho i
zabiť.
Zabudol som na použitie izolačného transformátora (zariadenie na
ochranu pred úrazom elektrickým prúdom pri dotyku fázy), aby sa
nikomu
zo zlodejov naozaj nič nestalo. Ale principiálne z morálneho
hľadiska
to bolo absolútne objektívne, správne a korektné riešenie -
vyhoreli
im totiž výhradne iba tie elektrozariadenia, ktorými sa mi tú
elektrinu opakovane pokúšali kradnúť. V podstate som vlastne
prejavil
sociálne cítenie - namiesto očakávaných ukradnutých 230V som ich
sponzoroval dokonca 400V.
Len som tam nedal reklamný leták "Akciová BOMBA! 73% zdarma naviac!"
Naozaj ľutujem, že som nemohol vidieť tie prekvapené tváre s
vytreštenými očami v oslepujúcich zábleskoch ohňostroja
vybuchujúcich
žiaroviek...
Odvtedy mi už nikdy viac elektrinu nekradli. Nie že by už nechceli.
Ale nezostal im už ani jeden funkčný elektrospotrebič.
A tak som teda niekoľko našich spoluobčanov úspešne odnaučil
kradnúť
mi elektrinu a napriek tomu som sa nestal rasistom.
P.S. Trvalo mi viac než rok, kým sa mi ten krásny murovaný
trojizbový
rodinný dom po babičke, v strede dediny, s veľkým dvorom a
prekrásnou
záhradou, konečne podarilo predať.
Dodatok: Necelé štyri hodiny po zverejnení tohto článku som bol
vyradený z Titulky SME.
Ostávam s pozdravom
(alebo prakticke využitie poznatkov učiva ZŠ v oblasti elektrotechniky
:-o)
Pozn. Autor tohto článku nepoužil slovko rómovia alebo cigáni, ale
"neprispôsobiví spoluobčania", aby nebol považovaný
pseudohumanistami
a inými milovníkmi bordelu a magormi za rasistu. Aj tak nepochodil...
Preto sa tento blog SME rozširuje emailmi.
Po babičke sme so sestrou zdedili rodinný dom v jednej hladovej doline
niekde na juhu stredného Slovenska.
Chodievali sme tam zriedka - len dva razy ročne, na jar a na jeseň.
Ako to už v takých hladových dolinách býva, z dôvodu nízkych cien
nehnuteľností sa tam často sťahujú niektorí neprispôsobiví
spoluobčania z väčších miest, ktorí za odstupné predali svoje už
"vybývané" byty, čo dostali od štátu zadarmo a kúpili si za ne na
vidieku lacné bývanie.
A so sebou si prinášajú i svoj obľúbený spôsob života, spojený
s
hlukom a špinou, pre ktorý však väčšinová časť spoločnosti
nemá
pochopenie a v dôsledku ktorého v blízkosti ich bydlísk prudko
klesá
cena priľahlých nehnuteľností.
Aj v babičkinej rodnej dedinke došlo k takémuto sťahovaciemu procesu
z
"vyrabovaného" bytu vo väčšom meste, a niekoľko desiatok metrov od
nášho
domu sa v jednej lacnej chalúpke na spadnutie, bez vody a elektriny,
zabývalo niekoľko neprispôsobivých spoluobčanov a začalo si jej
okolie
okrášľovať narastajúcimi hromadami odpadkov.
V dovtedy tichej, pokojnej, ospalej a kľudnej dedinke sa odrazu
objavili bitky, výtržnosti, konflikty, nočný hluk a drobné
krádeže,
vidiecka idyla zrazu skončila.
Zanedlho nato na jeseň na Pamiatku zosnulých sme opäť šli na hroby
do
otcovej rodnej dediny.
Chcel som aj skontrolovať elektromer, pretože rozvodné závody mi
poslali neuveriteľne vysokú faktúru a bol som si istý, že spravili
chybu pri odpočte.
Po príchode do domu neskoro večer sme si všimli, že susedia
spoluobčania už majú zavedenú elektrinu.
Vo všetkých miestnostiach domčeku i na dvore sa svietilo, televízor
bežal, rádio vyhrávalo, reproduktory duneli na celú ulicu... -
všetky
elektrospotrebiče naplno pracovali, ako keby spoluobčania elektrinu
mali zadarmo.
Na svojom dvore som sa o niečo potkol.
Posvietil som si baterkou - a našiel som kábel "dvojlinku", ktorý sa
tiahol z mojej vonkajšej zásuvky 230V na dvore, kde bol len tak
odizolovaními koncami vodičov zastrčený cez burinu a žihľavu, za
plotom niekam smerom ku chalúpke spoluobčanov...
Rozzúrený som vytrhol kábel zo zásuvky a mojou prvou myšlienkou
bolo
rozbehnúť sa, spraviť s celou tou rozvetvenou rodinou spoluobčanov
poriadok.
Ale aj keby som bol špecialistom v ázijských bojových umeniach a bol
schopný si poradiť holými rukami s početnou prevahou odborníkov na
boj
zblízka s roztočenou britvou na gumičke, myšlienka na moje
automatické
vyhlásenie vyšetrujúcimi orgánmi alebo médiami za zarytého
odporného
rasistu napadajúceho dobráckych nevinných spoluobčanov ma od toho
zámeru okamžite odradila.
Hlásenie krádeže elektriny policajtom by bol holý nezmysel. Škoda
nepresiahla limit, nad ktorý by šlo o trestný čin, mohlo by ísť
len o
priestupok a prípadnú pokutu by aj tak páchatelia (nikdy
nezamestnaní
profesionálni poberači sociálnych dávok) nemali z čoho zaplatiť.
Spôsobenú škodu by mi tiež nikdy neuhradili, po mojom odchode by bol
kábel samozrejme znovu okamžite zapojený na svoje pôvodné miesto a
musel by som preto automaticky účty za elektrinu za nich platiť i
ďalej.
Ak by vonkajšia zásuvka nebola pod napätím, pripojili by sa priamo
za
elektromerom.
No a dať si elektromer demontovať a nechávať tak dom bez elektriny a
zapnutého alarmu sa mi pri takomto susedstve naozaj nechcelo.
Plný beznádeje a zúfalstva som sa preto rýchlo upokojil a namiesto
unáhlenej neprimeranej reakcie som radšej úporne premýšľal, čo
ďalej.
A už po krátkej chvíli ma osvietila prekrásna spásonosná
elegantná
myšlienka, ako definitívne odnaučiť susedov spoluobčanov mi tú
elektrinu kradnúť a nestať sa pri tom rasistom.
Tým, ktorí si už nepamätajú z posledného ročníka základnej
školy
rozdiel medzi striedavým obyčajným ("svetelným") a trojfázovým
("motorovým") prúdom, to na jednoduchom príklade pripomeniem.
Predstavte si tri body umiestnené vo vrcholoch rovnostranného
trojuholníka, v strede ktorého je štvrtý bod. Medzi každým
vrcholom
trojuholníka a jeho stredom je cievka generátora, vyrábajúca
striedavý
prúd.
A napätie medzi ktorýmikoľvek dvomi bodmi sa rovná ich vzdialenosti.
Medzi vrcholom trojuholníka (fázou) a jeho stredom (nulákom) je to
230V (obyčajné napätie - "svetelný prúd"), medzi dvomi vrcholmi
(dvomi
fázami) je 1.73 krát viac - 400 V (združené napätie - "motorový
prúd").
Vlastním malú zváračku na jednu alebo 2 fázy a podľa potreby (ak
nie
je k dispozícii zásuvka na trojfázový prúd) si do zásuvky na
"svetelný" prúd pridám druhú fázu (na 2 fázy a 1 nulák stačí
obyčajná
trojkolíková zásuvka), aj keď to odporuje príslušným
elektrotechnickým
normám. A tak teda ako oprávnená osoba s elektrotechnickým
vzdelaním
podľa Vyhlášky 74, § 22, som vo svojom vlastnom dome, vo svojej
vlastnej rozvodnej skrinke vzájomne prehodil 2 drôty (nulák a jednu
fázu) a do svojej vlastnej zásuvky na svojom vlastnom dvore som tým
pustil združené napätie 400V, ako keby som sa práve chystal
zvárať...
Na druhý deň už za tmy som odišiel z domu. Za križovatkou som
zastavil, vystúpil z auta, nenápadne som sa pešo vrátil do domu a
spoza okna som pozoroval, čo sa bude diať ďalej.
Zanedlho z chalúpky vykĺzla tmavá postava, s dvojlinkou v ruke
preskočila plot a vliezla mi do dvora, kde opäť zapojila kábel do
zásuvky...
Svetlá v chalúpke jasne zažiarili ako výbuch supernovy v neďalekej
galaxii, televízor blikol intenzívnym modrastým svetlom ako
zváračka
na stavbe a zhasol, rádio i reproduktory začali zrazu revať ako na
diskotéke, aby už o niekoľko sekúnd definitívne stíchli,... A po
mnohých dňoch nikdy nekončiaceho sa hluku sa v dedine konečne
rozhostilo hlboké hrobové večerné ospalé ticho, úplne rovnaké,
aké tam
bývalo pred prisťahovaním sa spoluobčanov...
Združené napätie som v zásuvke na dvore ponechal trvale zapnuté,
akoby
som chcel na dvore zvárať trvale. Po čase, keď som otcovu rodnú
dedinku opäť navštívil, mi hromada spálených rádií,
televízorov,
satelitných prijímačov a magnetofónov na neodmysliteľnom neustále
sa
rozrastajúcom smetisku pred chalúpkou prezradila, že spoluobčania to
ešte veľmi dlho nevzdali a elektrinu sa mi neochvejne pokúšali
kradnúť
znovu a znovu.
Posledný ročník základnej školy s výučbou základov
elektrotechniky na
hodinách fyziky očividne buď vôbec neabsolvovali alebo na nich
minimálne nedávali dostatočne pozor.
Až po dlhom čase som si uvedomil, aké som vtedy mal vlastne obrovské
šťastie. Nevedel som predsa, ako majú vyriešené uzemnenie alebo či
majú dostatočnú izoláciu a v tom bezmocnom hneve ma vôbec
nenapadlo,
že by to združené napätie mohlo aj niekomu vážne ublížiť, resp.
ho i
zabiť.
Zabudol som na použitie izolačného transformátora (zariadenie na
ochranu pred úrazom elektrickým prúdom pri dotyku fázy), aby sa
nikomu
zo zlodejov naozaj nič nestalo. Ale principiálne z morálneho
hľadiska
to bolo absolútne objektívne, správne a korektné riešenie -
vyhoreli
im totiž výhradne iba tie elektrozariadenia, ktorými sa mi tú
elektrinu opakovane pokúšali kradnúť. V podstate som vlastne
prejavil
sociálne cítenie - namiesto očakávaných ukradnutých 230V som ich
sponzoroval dokonca 400V.
Len som tam nedal reklamný leták "Akciová BOMBA! 73% zdarma naviac!"
Naozaj ľutujem, že som nemohol vidieť tie prekvapené tváre s
vytreštenými očami v oslepujúcich zábleskoch ohňostroja
vybuchujúcich
žiaroviek...
Odvtedy mi už nikdy viac elektrinu nekradli. Nie že by už nechceli.
Ale nezostal im už ani jeden funkčný elektrospotrebič.
A tak som teda niekoľko našich spoluobčanov úspešne odnaučil
kradnúť
mi elektrinu a napriek tomu som sa nestal rasistom.
P.S. Trvalo mi viac než rok, kým sa mi ten krásny murovaný
trojizbový
rodinný dom po babičke, v strede dediny, s veľkým dvorom a
prekrásnou
záhradou, konečne podarilo predať.
Dodatok: Necelé štyri hodiny po zverejnení tohto článku som bol
vyradený z Titulky SME.
Ostávam s pozdravom
- Cassius Chaerea
- Kapitán
- Příspěvky: 1247
- Registrován: 19/9/2007, 10:52
Hmm nepoužil... Noahu, nezáleží až tolik na slovech samotných, jako na jejich celkovém významu a tímhle si to shodil.noah11 píše: Pozn. Autor tohto článku nepoužil slovko rómovia alebo cigáni, ale
"neprispôsobiví spoluobčania", aby nebol považovaný
pseudohumanistami
a inými milovníkmi bordelu a magormi za rasistu. Aj tak nepochodil...
Preto sa tento blog SME rozširuje emailmi.
Tím že řekneš: Schválně jsem nahradil výraz "zkurvenej smrdutej negr" za "neidentifikovatelný létající předmět" abych nebyl považovaný těma ulítlejma hippísáckejma blbečkama, kteří mají rádi negry, za rasistického magora.
v podstatě oznamíš: Jsem rasista a pohrdám humanismem.
Róm ani cikán není nadávka, pakliže to tak nepoužiješ. To, že si s cenzuruješ vlastní text, tím že jedno slovo nahradíš jiným, na významu mnoho nezměníš.
A na závěr. Zajímavá příhoda ze života, nad kterou bych se pobavil o to víc, kdyby autor neměl potřebu nahrazovat slovo Rom a přitom Noah mluvit o rasismu a pseudohumanismu.
Dnešní podivná doba potřebuje velká slova. Rom, cikán, zloděj. Hipísácký blbeček, zatracený zkurvený negr. Neidentifikovatelný létající předmět. Ona ta velká slova dokonce vyžaduje. Podívejme se na lidi, kteří mají řídit stát, starat se o jeho ekonomiku a jeho obyvatele. No ano, říká se jim „politici“. Místo toho, aby se domlouvali, jak stát řídit co nejefektivněji, si nadávají.noah11 píše:Ako som niekoľko "spoluobčanov" odnaučil kradnúť elektrinu.
Kdosi kdysi řekl něco takového jako: Nesuďme člověka podle slov, ale podle činů. Autor článku ukázal svoji osobnost v tom, že svůj problém neřešil násilím (sehnat v tomhle divném státě funkční kalašnikov není zas až tak velký problém), ale erudicí, a myslel i na ochranu zdraví a životů občanů, užívajících smluvně nezajištěnou energii-izolační transformátor. I když při odhadovaném odběru 1500 W to je docela slušné hovado.
… No vidíte. Zase velké slovo.
Naposledy upravil(a) vodouch dne 30/1/2011, 09:19, celkem upraveno 1 x.

Pokud to tu už je, tak se omlouvám, ale frustraci z demagogie je nutno nějak ventilovat a nejlépe humorem:
Českoslovenští archeologové nalezli na moravě dvě kostry.
Byly s jistotou identifikovány jako ostatky Cyrila a Metoděje.
Následně odeslány odborníkům do SSSR k bliží identifikaci.
Po třech týdnech se vrátily dvě krabice plné kostní moučky.
V krabici č.2 byla přiložena cedulka:
"Toto je Cyril - přiznal se."
Českoslovenští archeologové nalezli na moravě dvě kostry.
Byly s jistotou identifikovány jako ostatky Cyrila a Metoděje.
Následně odeslány odborníkům do SSSR k bliží identifikaci.
Po třech týdnech se vrátily dvě krabice plné kostní moučky.
V krabici č.2 byla přiložena cedulka:
"Toto je Cyril - přiznal se."

Star Trek
* 1965
+ 2009
Můžeme zůstat v srdci republiky. Tento příběh je prosím z doby, které se říká „předrevoluční“.Horny píše:... ale frustraci z demagogie je nutno nějak ventilovat a nejlépe humorem:
Jeden příslušník dostal za oddanou službu mimořádné volno. Vyrazil do lesů kolem Prahy a jak se tak procházel, náhodou našel krásný zdravý hříbek. Vydloubl jej, položil na pařez a udeřil na něj: „Kde máš kamarády?“ Hříbek samozřejmě nic. Příslušník použil obušek, ale ani po nějaké době zostřeného výslechu nedostal odpověď na své otázky. Sebral tedy drobky hříbku do kapesníku a když se vrátil domů, podal kapesník své manželce se slovy „Podívej, jaký krásný hříbek jsem našel.“ Manželka kapesník rozbalí a povídá: „Tys ho vyslýchal?“ „Ne, spadl se schodů.“

To je nádherná hračka!!!!
O "trubcích" (drohnech) jsem už četl, zvláště že se stávají příčinou sousedských sporů, když někdo kamerou kouká sousedovi na zahradu.
Čím to po baloncích střílí? Vypadalo to jako elektricky odpálená římská svíce.
Může to být zajímavý trenažer pro budoucí operátory predátorů.