Úspechy a úpadky ríše a klíma

[pjaro77]

Rímske klimatické optimum
https://historylab.dennikn.sk/starovek/ ... i-rimanov/
Článok je súčasťou knihy Klíma v dejinách, ktorú mám doma.

V posledných storočiach pred naším letopočtom a v prvých storočia letopočtu nášho sa ich ríša tešila stabilnej vlhkej a teplej klíme, ktorá sa oprávnene označuje ako rímske klimatické optimum.“ (Haper 2021, 54).
Rímske klimatické optimum (niekedy aj rímska horúca perióda) nebolo síce doteraz presne definované, v každom prípade vieme, že jeho vplyv na život Rimanov a na ich dejiny bol viac ako zásadný. Mohli by sme povedať, že aj klíma stála za úspechom Ríma. V období tejto v podstate klimatickej anomálie zažívala okrem Rímskej ríše rozkvet aj staroveká Čína, kde vládla dynastia Chan.
Hlavnou obilnicou ríše bola až do konca 3. storočia pred n. l. Itália. Neskôr ju v tejto úlohe vystriedali nové provincie, ako boli Sicília a Egypt (rímsky obilný „hypermarket“). Výnosy polí sa v rôznych častiach ríše líšili, čo sa ukázalo ako dôležitý faktor pri plánovaní štátnych stratégií rímskych cisárov, ale prejavilo sa to aj pri neskoršom štiepení. Pre komerčné využitie pestovali Rimania vínnu révu a olivy. Poľnohospodárstvo napriek mnohým problémom produkovalo mierny nadbytok a zisky umožňovali rozvoj miest, v ktorých prekvitali ďalšie súčasti rímskej ekonomiky – remeslá.

Rôzne časti Stredomoria boli vystavené rôznym klimatickým vplyvom. Západné Stredomorie bolo (je) viac pod vplyvom atlantického atmosférického prúdenia (severoatlantickej oscilácie), východné časti impéria ovplyvňovalo viacero klimatických mechanizmov a zároveň podliehali pôsobeniu subtropického hrebeňa vysokého tlaku okolo 30º severnej šírky, ktorý hlavne v lete potláča zrážky. Do toho musíme počítať s mnohým regionálnymi klimatickými špecifikami. V tomto bol typický hlavne Egypt, ovplyvnený riekou Níl, ktorá závisela od zrážok v Etiópskej vysočine a v strednej Afrike.

Klíma ako aspekt úspechu
Všetko nasvedčuje tomu, že rozvoj Rímskej ríše nastal za priaznivých klimatických podmienok, ktoré viac než priali rozvoju jej hospodárstva. Musíme si však uvedomiť, že Rímska ríša bola obrovská a veľmi komplexná. Rozprestierala sa na troch kontinentoch so Stredozemným morom uprostred. „Rímske more“ malo (má) svoju vlastnú klimatickú dynamiku a jeho pobrežie ponúka pestrú mozaiku mikroklímy – pri zovšeobecňujúcich tézach o rímskej klíme preto treba byť opatrný.
Existencia rímskeho klimatického optima je už vedecky podložená, ale jej povaha a presné časové vymedzenie ešte stále vyvolávajú viaceré otázky. Veľmi široko sa vymedzuje obdobím medzi rokmi 200 pred n. l. a 150 n. l. Zovšeobecňujúco by sme mohli povedať, že v tomto období panovala vo veľkej časti Rímskej ríše teplá, vlhká a stabilná klíma, k čomu prispela vysoká úroveň slnečného žiarenia a veľmi slabá sopečná činnosť (výbuch Vezuvu bol v podstate výnimkou).
Existuje viacero dôkazov, ktoré potvrdzujú existenciu stabilného a primerane vlhkého klimatického obdobia. Dokazuje ho napríklad analýza letokruhov stromov či vzorky z grónskych ľadovcov, z jazerných usadenín alebo z jaskynných stalaktitov.

Slnko bolo k Rimanom viac ako milostivé. Vďaka zmenám množstva berýlia, ktoré sa ukladá napríklad v ľadovcoch, možno približne zistiť, aká bola slnečná aktivita v minulosti. Na základe toho vieme, že počas klimatického optima bolo slnečné žiarenie dopadajúce na Zem vysoké a hlavne stabilné. Ďalším dôkazom stabilnej teploty a slnečného žiarenia sú letokruhy stromov, ktoré hovoria, že v živote stromov na území Rímskej ríše v období klimatického optima nedochádzalo k žiadnym dramatickým výkyvom v ich raste.
Šťastie Rimanom prialo ešte viac. V tomto období „mlčali“ aj sopky (čo si neskôr vynahradili v 6. storočí). Najväčšie „ticho“ bolo v dobe od smrti Gaia Iulia Caesara približne do doby vlády Marca Aurelia, keď bola sopečná činnosť na celom svete výrazne slabšia.

Okrem priaznivého tepla a svetla existujú dôkazy, že počas rímskeho klimatického optima bolo množstvo zrážok naprieč Rímskou ríšou jednotné a stabilné. Pomerné často sa na väčšine územia ríše vyskytovali aj záplavy, a hoci boli v porovnaní napríklad so stredovekom pomerne časté, Rimania si s nimi (možno vďaka ich pravidelnosti) dokázali poradiť. Aj zo správ o zaznamenaných záplavách na rieke Tiber vieme, že zrážky v ríši boli dostatočné. Vlhkejšie bolo pravdepodobne aj južné Stredomorie. Plínius Starší píše, že v pohorí Altas žili slony, ktoré tu vyhynuli pravdepodobne až v suchších obdobiach po optime a aj v dôsledku ich lovu pre slonovinu a použiteľnosť v hrách. Málokto dnes uverí, že severná Afrika bola najväčším producentom pšenice v ríši, najmä keď vieme, že dnešné štáty musia obilie vo veľkom dovážať. Napríklad Egypt pôsobil ako akási „potravinová poistka“, pretože sa tu skoro vždy urodilo veľké množstvo obilia.

Rímskej klimatické optimum bolo pre Rimanov určite požehnaním. Malo veľký dosah hlavne na ich poľnohospodárstvo. Vďaka klíme dozrievalo obilie v niektorých častiach ríše aj viac ráz do roka. Napriek relatívne ideálnej klíme dochádzalo aj v tomto období k rôznym výkyvom, ktoré dokážeme spojiť aj s rôznymi historickými udalosťami. Klimatické zmeny mohli mať napríklad vplyv na ťaženie germánskych kmeňov Kimbrov a Teutónov (113–101 pred n. l.) alebo na priebeh markomanských vojen (164–180 n. l.).

Koniec ideálnych časov
V 3. storočí n. l. sa klíma stala menej stabilnou. Opäť nevieme presne opísať, prečo sa to stalo. Rímsku ríšu postihla v 3. storočí n. l. veľká kríza, za ktorou mohli okrem ekonomických problémov a epidémií stáť aj suchá. Vo viacerých oblastiach, hlavne vo východnom Stredomorí, boli zaznamenané dokonca aj viacročné suchá. V 3. storočí n. l. sa podľa Kyla Harpera a Michaela McCormicka objavila aj zvýšená činnosť sopiek, ktorá mohla v niektorých rokoch ochladiť klímu v celej Rímskej ríši. V 5. storočí však nastali ešte väčšie problémy – v oblastiach severne od Álp sa ochladilo a Blízky východ spolu so severnou Afrikou začali vysychať. Práve na začiatku 5. storočia vrcholilo suchšie obdobie klímy.

Zmena klímy mala pravdepodobne vplyv aj na sťahovanie národov, keď sa germánske kmene, väčšinou usadené na hraniciach ríše, začali tlačiť do jej provincií. Sťahovanie v Európe spustilo ťaženie Hunov, ktorí v roku 375 n. l. dorazili do Pričiernomoria a zničili ríšu Gótov. Za migráciou nomádskeho obyvateľstva mohli byť klimatické zmeny v Ázii, ktoré mali dopad na veľké nomádske ríše (pozri kapitolu L. Kovárovej: Huni začali migrovať vďaka zmene klímy). Boli to práve migrujúce kmene, ktoré zatĺkli posledný klinec do rakvy Západorímskej ríše.

[pjaro77]

Rímska teplá doba v panonii

http://sturovo.com/drupal/27-06-2013/35 ... ej-kotline
Medzi rokmi 15. pred našim letopočtom a 395. nášho letopočtu rozšírilo smerom na sever svoju hranicu Rímske impérium. Usadili sa na pravom brehu Dunaja natrvalo a Dunaj sa stal hraničnou riekou. K tomuto rozmachu značne prispela aj v tom čase prebiehajúca klimatická zmena. Dočasné oteplenie v Strednej Európe dokazujú viaceré archeologické a paleobotanické nálezy. V prvom storočí p.n.l. karpatskú kotlinu ovládlo suchšie a teplejšie počasie, podobné tomu aké dnes panuje v severnom taliansku. Toto dokazujú zhustené letokruhy pozostatkov dubov, nálezy mediteránnych rastlín ako sú figy, marhule, broskyne, slivky a hrušky, dokázané pestovanie hrozna na vysokých kordónoch. Toto dokazujú tak archeologické nálezy ako aj vyobrazenia na mozaikách a maľbách z tých časov. Podľa archeobotanických a archeologických nálezov vilových usadlostí z 3-4 stor. p.n.l. tu bolo rozvinuté ovocinárstvo a pestovanie viniča. Po páde rímskej ríše sa z časti zachovalo na území Panónie. Tradíciu pestovania orechov k nám priniesli Rimania. Ako prvý tu začali pestovať marhule, broskyne, čerešne, slivky a hrušky. Obľúbili si ale aj jablká a s obľubou ich množili a sadili. Našli sa aj pozostatky importovaných plodov, ako sú figy, datle a olivy. V obci Fenékpuszta sa našli aj kávové zrná, nemáme ale o tom žiadny písomný záznam.

Výstavba otvorených vnútorných dvorov rímskych víl tiež poukazuje na teplejšiu a suchšiu klímu. Toto dokazujú aj údaje hladín riek a jazier. Inak sa nedá vysvetliť prečo sú stavby Limesu popri Dunaji na dnes prevažnú väčšinu roka pod vodou. Pod hladinou sa našli múry pevností, ale aj mosty. V jazere Fertő Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertõ) sa našli hroby a pozostatky budov. Táto suchá perióda ktorá postihla okrem Karpatskej kotliny hlavne vnútornú áziu, vyvrcholila v 4. storočí n.l. Územie Ázie sa vďaka častým suchám vyľudnilo. Dočasne zaniklo aj obchodovanie na hodvábnej ceste. Viacero vedcov zastáva názor že táto klimatická zmena je príčinou sťahovania národov. Tu žijúci pastieri nasledovali svoje stáda ktoré postupne tiahli za potravou na západ.

Letokruhy v duboch z tých čias sú veľmi husté. V priemere majú asi jeden milimeter. Dnešné letokruhy v okolí Dunaja majú 2-3 mm ale v závislosti od miesta rastu môžu byť aj hrubšie. Husté letokruhy naznačujú, že klíma sa stala pre duby nepriaznivá. Alebo nadbytok tepla, alebo zimy, ale určite spojená s nedostatkom vlahy. Podľa ostatných ukazovateľov vieme povedať s istotou, že išlo o teplo. Hustota letokruhov sa zhodovala s letokruhmi stromov rastúcich v severnom Taliansku. Z tohto môžeme právom vyvodzovať podobnú klímu v tom období ako je na území dnešného severného Talianska.

Otázka pestovania viniča Rimanmi je u dlhšiu dobu v centre historických diskusií. Otázkou je, či pestovali Rimania aj v provinciách svoje pôvodné mediteránne odrody. Ak dokázali dopestovať druhy z apeninského polostrova v Karpatskej kotline, musíme predpokladať teplejšie a suchšie letá v letnej dekáde roka oproti tomu čo bolo neskôr v rannom stredoveku. Miernejšiu klímu dokazujú aj nálezy netypických ovocných plodov - figy, marhule. Sú známe nálezy fíg, marhúl, broskýň, sliviek a hrušiek, ktoré sa dopestovali na mieste. Našiel sa zachovalí figový konár s nezrelými plodmi fíg v hrobke. Dalo sa zistiť, že nejde o sušené alebo nádobe lisované plody ale išlo o čerstvý odlomený konár zo stromu so stredne zrelými plodmi.

Toto klimatické optimum nám môže dať tiež odpoveď na architektonický konzervativizmus Rimanov. Prečo stavali presne identické vily v Panónii ako v teplom Taliansku alebo Hispánii. Tieto vily s peristiliom vystriedali v neskoršej dobe už uzavreté domy. Príčinou mohla byť zmena klímy na konci 3. storočia. Vo vilách počiatkov provinciálnej éry nenájdeme podlahové kúrenie. Vo vilách z neskoršej éry je podlahové kúrenie bežným nálezom. Dôkazom suchej klímy je aj mnoho nálezov Limesu pod hladinou Dunaja. Ako príklad z mnohých je poloha mesta Contra Aquincum. (Prvé nálezy sa našli v roku 1898 počas výstavby Alžbetinho mosta v Budapešti, pri brehu Dunaja počas hĺbkových prác.) Túto teóriu potvrdzuje aj Trajánov Most v Rumunsku pri úseku Železnej brány. Bol postavený v rokoch 101-106. n.l.p. Most používali 170 rokov. Podobná stavba takto zužujúca prietok pri takom silnom prúde vody, vydrží len vtedy, ak sa na hladine nevytvára ľad alebo ho je len veľmi málo.

[Zemakt]

Co to je Limes?

[Rase]

Zemakt:
Lajna odnevidim po nevidim.

[palo satko]

V Česku, na Slovensku a nakoniec aj inde sa klimaaktivisti votreli do dejepisu. Ich predstavitelmi v Česku je napr. vynikajuci egyptog Barta a na Slovensku môj znamy tiež vyznamny archeolog Brano Kovar. S tym druhym som o tom polemizoval. On zastaval nazor že viac štatnej regulacie v časoch poslednych cisarov a zmena klimy viedli k padu Rima, ja som tvrdil, že k tomu viedla zmena v populacii zapadorimskej riše. Ani nie tak nejake prenikanie Germanov zo severu, ako uplne regulerne presuny z vychodu hlavne zo Syrie, Levanta, Grecka a Turecka. Tito ludia "išli za kšeftom" a mocou do Rima, populačne v nom prevladli a okamžite ako sa vynorili nejake problemy sa vratili naspät už do Vychodorimskej riše. Zapad sa prudko vyludnil a vznikol problem vytvorit legie z občanov a zakonite muselo prist k najimaniu cudzincov a odtial bol už len ktočik k najimaniu celych jednotiek aj s ich barbarskymi velitelmi a ty pochopili že dostali dar.
Môj nazor je, že nejaka spoločnost založena na rovnakej kukture, hodnotach a sprave a hlavne populaciach (národoch), dokaže prekonat aj napriek velkym otrasom problemy spôsobene prirodou, alebo vojnou. Ale v pripade, že u nej dojde k rozpadu etnicity, neprekona ani menšie neštastie. Bohužial, žijeme v dobe, ked možno nie my ale iste naši synovania a vnuci si rozklad spoločnosti cudzincami "užiju" vrchovate a ak z nich budu ružovočko-duhovo slniečkari, tak Sbohom Europa aku sme poznali pred 30 rokmi a bude šumafuk, či bude pršat, alebo bude sucho.

[Zemakt]

Môj nazor je, že nejaka spoločnost založena na rovnakej kukture, hodnotach a sprave a hlavne populaciach (národoch), dokaže prekonat aj napriek velkym otrasom problemy spôsobene prirodou, alebo vojnou. Ale v pripade, že u nej dojde k rozpadu etnicity, neprekona ani menšie neštastie. Bohužial, žijeme v dobe, ked možno nie my ale iste naši synovania a vnuci si rozklad spoločnosti cudzincami "užiju" vrchovate a ak z nich budu ružovočko-duhovo slniečkari, tak Sbohom Europa aku sme poznali pred 30 rokmi a bude šumafuk, či bude pršat, alebo bude sucho.

Také to tak vidím.

[Dzin]

Jj, kdyz si treba svoji cinosti spolecnost znici zdroje vody, tak to kulturne, populacne a hodnotove semknuta spolecnost prekona treba tim, ze je nahradi necim jinym, kdo by potreboval vodu... ztraceni slunickari, ze si dovoluji upozornovat na to, ze nektere zdroje na zemi jsou konecne a jine clovek svoji cinosti muze negativne ovlivnit...

Pardon, ale to co prezentujete je strasne kratkozraky a omezeny pohled.

[Zemakt]

Tak určitě.

[Dzin]

Schvalne mi vysvetli, jak kulturne, populacne a hodnotove semknuta spolecnost prekona situaci, kdyz si svym nezodpovednym chovanim znici nejaky pro sebe zivotne dulezity prirodni zdroj?

[Zemakt]

Vzhledem k tomu, že taková situace ještě nenastala, chceš po mne nemožné. Budeme-li se držet faktů. Budeme-li se držet domněnek, pak ta kulturně, populačně a hodnotově semknutá společnost si zabalí pět švestek a půjde převálcovat jinam jinou kulturně, populačně a hodnotově semknutou společnost.

[Dzin]

To je omyl, v minulosti nastavala zcela bezne. Vedla potom k ruznym krizim a to az k padu a uplnemu zniceni civilizaci. Nejcasteji z tohoto duvodu dochazelo v minulosti k migracim, jak pises, ale to je scenar, ktery bychom asi nyni nenazvali idealnim resp. pokud migrujici spolecnost nezmeni sve chovani, problem se nevyresi, ale jen odsune.

Proto nezalezi jen na tom, jestli je spolecnost hodnotove semknuta, ale i jake hodnoty vyznava.

[Zemakt]

To je omyl, v minulosti nastavala zcela bezne. Vedla potom k ruznym krizim a to az k padu a uplnemu zniceni civilizaci.

Z tohoto důvodu píši držme se faktů a ne domněnek.
Protože v těchto případech tvrzení

svym nezodpovednym chovanim znici nejaky pro sebe zivotne dulezity prirodni zdroj?

není nic jiného než domněnka. Přičemž tím důvodem mohla být prachsprostá přirozená změna klimatu.

Nejcasteji z tohoto duvodu dochazelo v minulosti k migracim, jak pises, ale to je scenar, ktery bychom asi nyni nenazvali idealnim resp. pokud migrujici spolecnost nezmeni sve chovani, problem se nevyresi, ale jen odsune.

Viz výše. Změnit své chování můžeš x krát, když se ti přirozeně změní klima je ti to prd platné.

[Dzin]

Protoze je lidstvo soucasti ekosystemu a jeho cinnost ho prokazatalne meni, jsou tyto zmeny prirozene. Protoze zmena ekosystemu soucasne prispiva ke zmenam klimatu, jsou i tyto zmeny prirozene. Jedina neprirozena zmena klimatu a ekosystemu by asi byl dopad meteoritu, co vyhubil dinosaury.

Nejsou to zadne domenky, ale realita, se kterou jsme ostatne neustale konfrontovani. Neda se to ovsem redukovat pouze na zmeny klimatu, protoze tim se role lidstva na zmenach ekosystemu umensuje a nepostihuje se jeji komplexnost a sire.

Vime naprosto jednoznacne, ze lidstvo ekosystem meni a stejne tak z toho naprosto jednoznacne plyne, ze tim meni i klima. Jedine, co neni jendoznacne je, jaky dusledek to bude mit, tedy jak se tyto zmeny projevi. Byt existuje urcity vedecky konsenzus, prave diky obrovske komplexnosti ekosystemu a zasahum lidstva do nej, at uz pozitivne ci negativne, je zatim mimo nase znalosti naprosto jasne predikovat vyvoj. Mame pouze jen urcite scenare s urcitou pravdepodobnosti.

Ovsem to neplati o historii, kde naopak muzeme daleko lepe vyhodnotit, jak se ktere zasahy projevily a co mely za nasledek. Stejne tak, jak se na tom projevovalo klima. Samozrejme v minulosti byli zasahy lidstva jine, nez jsou nyni a tedy i jejich zmeny ekosystemu. Dulezit je si ale uvedomovat, ze nejde jen o klima, ale o cely ekosystem a zde je cinnost lidstva na zmenach na nem zcela bez diskuzi.

Ale to uz dost odbocujeme od tematu.

[pjaro77]

V Česku, na Slovensku a nakoniec aj inde sa klimaaktivisti votreli do dejepisu....

Nie že sa klimaaktivisti votreli do dejepisu, to je solídny výskum na základe vykopávok a správ v historických záznamov, napríklad aj zo starého Egypta. Už prvé dlhodobé sucho pred 4200 rokmi zamávalo niektorými civilizáciami bronzovej doby napríklad harrapania mali veľké problémy. Asi moc nevieš o silných suchách pred 3200 rokmi na blízkom východe, keď sa doslova zosypala väčšina civilizácií neskorej bronzovej doby. O obrovskom suchu na juhozápade USA pred 800 rokmi, keď museli na juh odísť domorodci - predkovia aztekov, mogollon, hohokam, anasazi a zanechali po sebe opustené kamenné sídla.
Takisto mayov a aztekov v Mexiku zasiahlo niekoľkokrát veľké sucho . Maovia museli nechať život na nížinách , pretože im došla voda na tej vápencovej doske a odísť preč.

Mimochodom, práve suchá a občas choroby viedli často ku krvavým obetiam. Z iného ničoho civilizácie nemali taký strach ako z neúrody.

Čo sa týka rímskej ríše, šlo o to, že kvôli slabšej úrode alebo neúrode na severe europy nastal zvýšený tlak migrantov smerom na juh - germáni, kelti, ale aj z východoeuropskych stepí - slovania. Ak bola multi-kulti ríša už predtým oslabená , tak invázia migrantov veci ešte zhoršila.

[Zemakt]

Ale to uz dost odbocujeme od tematu.

Vzhledem k jádru

Môj nazor je, že nejaka spoločnost založena na rovnakej kukture, hodnotach a sprave a hlavne populaciach (národoch), dokaže prekonat aj napriek velkym otrasom problemy spôsobene prirodou, alebo vojnou. Ale v pripade, že u nej dojde k rozpadu etnicity, neprekona ani menšie neštastie. Bohužial, žijeme v dobe, ked možno nie my ale iste naši synovania a vnuci si rozklad spoločnosti cudzincami "užiju" vrchovate a ak z nich budu ružovočko-duhovo slniečkari, tak Sbohom Europa aku sme poznali pred 30 rokmi a bude šumafuk, či bude pršat, alebo bude sucho.

Tak bezpochyby.

[pjaro77]

Záleží na tom, aký je reich / marka / atď veľké geograficky. Spoločnosti na malých územiach zabraňovali zrúteniu tak, že migrovali inde. Nemali niekedy inú možnosť, keď ich prikvačilo 80 rokov dlhé sucho.

[Juraj Tichý]

Pád ríš, hegemónov,... je tisícročia súčasťou dejín.
Netreba byť z toho prekvapený, nie je na debatu či sa tak udeje, ale iba kedy sa tak udeje.

Väčšina pádov veľkých ríš je viacmenej spojená so zmenou lokálnej či svetovej klímy.
Ľudstvo však nevymrie a pôjde sa ďalej. Možno príde opäť "stredovek" a budeme v rozvoji cúvať. Ale ono sa to časom zase zlepší...

Co to je Limes?

https://sk.wikipedia.org/wiki/Limes_Romanus

[pjaro77]

O zmenách klímy a vplyve na civilizácie budem pokračovať v inej téme.

[Zemakt]

O zmenách klímy a vplyve na civilizácie budem pokračovať v inej téme.

Díky a taky vlivu starověkých civilizací na klímu, že jo.

[palo satko]

Piaro, ja som tie knihy čital a vydanie jednej z nich (Kovar) som spolufincoval. Tie civilizacie, ktore sa stratili mali aj ine problemy, nie len sucho, alebo zaplavy. Zvyčajne je to subeh okolnosti vonkajši nepriatel, migracia, mor alebo kolaps štatnej spravy. Ak nie je tych problemov viac ludia sa dokažu zo zmenami prostredia vyrovnat. Mudrujeme nad civilizaciou Indu, ale vôbec nespominame prečo pretrvali Papuanci a Aboriginci obdobie dlhe 40 000 rokov. Jednocho pretrvali, lebo žili v izolacii a nič okrem zmien v prirode na nich nevplyvalo. Dokonca aj ked si zmenu (Aboriginci vypalili Australiu) vyvolali sami. Ale su aj ine priklady, kde civilizacie nežili v izolacii a krizy prekonali, napr Činania, India, Japonsko a o obyvateloch Oceanie ani nehovoriac. Parcialna čast sice zmyzla, ale nove podmienky naštartovali u tych istych spoločenstiev novy progres.
V tom članku sa spomina, že Rimanom pomohlo počasie. Ale rovnake počasie predsa mali aj Etruskovia, talianski Greci, alebo Sicilčania. Tym prečo počasie nepomohlo vybudovat svetovu ríšu? Nuž preto, lebo tak nastaveny modus vivendy ako mali Rimania svoj Virtus, tam nebol. A nebol ani u pristahovanych cudzincov od čias Augusta z vychodneho stredomoria. Jednoducho Riman splodil vojaka a Armen, žid alebo Syrčan kšeftara.