Mal bojový výtlak 41 700 ton a jeho hlavné delostrelectvo tvorilo osem diel kalibru 381 mm. Pri spustení na vodu 14.februára(února)1939 bol Bismarck po každej stránke najmodernejšou loďou. Dosahoval rýchlosť 33 uzlov a silne pancierovaný trup mu dával velkú životnosť v prípade bojového poškodenia.
Na jar 1941 sa nemecké velenie rozhodlo vyslať Bismarcka spolu s ťažkým krížnikom "Prinz Eugen" na Atlantický oceán.
Veliteĺom zväzu bol viceadmirál Gunther Lutjens, ktorý mal v nemeckom loďstve povesť veľmi disciplínovaného dôstojníka postrádajúceho schopnosť improvizácie a vlastnej iniciatívy.
18.mája(května)1941 po dôkladných prípravách Bismarck v sprievode torpédoborcov a mínoloviek a pod ochranou Luftwaffe opustil Gdyňu.
Anglické loďstvo dostalo od spravodajskej služby informáciu, že Bismarck vyplával na šíre more, a preto zosilnilo blokádu. Prieskumné letectvo systematicky hliadkovalo v oblasti Severného mora a nad úžinami vedúcimi z Baltu. V Dánskom prielive plnili strážnu službu krížniky "Norfolk" a "Suffolk" a na juhovýchod od nich, na čiare spájajúcej Faerské ostrovy s Islandom sa zdržiavali ďalšie tri krížniky:"Manchester" , "Birmingham" a "Arethusa".
V scapa Flow mali zvýšenú pohotovosť podporné sily posd velením viceadmirála L. E. Hollanda, zložené z bitevnej lode "Prince of Wales" , bitevného krížnika "Hood" a flotily torpédoborcov.
Na tej istej základni sa nachádzala aj bitevná loď "King George V" pod vlajkou admirála Johna Toveyva, bitevný krížnik "Repulse", lietadlová loď "Victorious", štyri krížniky a flotila torpédoborcov.
V Gibraltari bol od 24.mája(Května) zväz admirála Jamesa Somervilla, zložený z bitevného krížnika"Ronown", lietadlovej lode"Ark Royal" a krížnika"Sheffield".
Na základniach v juhozápadnom anglicku mali zvýšenú pohotovosť ponorky. strategické letectvo čakalo na britských letiskách a letectvo pobrežnej obrany bolo rozmiestnené na Islande a na Newfoundlande.
Okrem týchto hlavných síl určených na boj proti nemeckým lodiam Angličania mohli využívať bojové lode, ktoré práve boli na mori, kde chránili konvoje. Na akciu proti Bismarckovi boli z konvojovej služby stiahnuté bitevné lode "Rodney" a "Ramillies" a oddiel torpédoborcov, medzi ktorými bola aj Poľská loď "Piorun".
22.mája britské lietadlá dva razy vypátrali Lutjensovu eskadru (prvý raz v Kattegate a druhý raz, už večer pri južnom pobreží Nórska naďaleko Bergenu), ale nepodarilo sa im sústavne ich pozorovať.
21.mája o 23.00 hod.Lutjensove lode opustili nórske fjordy a zamierili do dánskeho prielivu. Keď na druhý deň britské prieskumné lietadlá zistili, že nemecké pri nórskom pobreží nie sú, britská admiralita rozvinula svoje sily.
Lode "Hood" a "Prince of wales" spolu so šiestimi torpédoborcami začali hliadkovať v južnej časti Dánskeho prielivu s úlohou zabrániť nemeckým lodiam preniknúť na Atlantický oceán.
Na more vyplávali aj sily admirála Toveya, ku ktorým sa pripojil bitevný krížnik "Repulse" s troma torpédoborcami.
Tieto sily sa mali pohybovať v priestore na juh od Islandu. Britská admiralita zároveň zvýšila intenzitu leteckého hliadkovania.
Medzitým nemci plávali do dánskeho prielivu. Jemná hmla im znemožňovala robiť letecký prieskum. admirál Lutjens upustil od doplnenia paliva zo zásobovacích lodí, lebo sa chcel čo najrýchlejšie dostať na Atlantik.
Hliadkujúce krížniky "Norfolk" a "Suffolk" 23.mája o 19.22 hod. vypátrali nemecké lode.Bismarck spustil na anglické lode paľbu zo vzdialenosti 11 tisíc metrov. Angličania však rýchlo ustúpili a celú noc plávali za kormami nemeckých lodí. Pozorne ich sledovali rádiolokátormi a podávali o nich hlásenia ostatným britským lodiam.
Keď z krížnika "Norfolk" prišlo hlásenie o nemeckých lodiach, za Bismarckom vyrazili dve z najlepších lodí Royal Navy-"Hood" a "Prince of Wales".
"Hood" mal 8 dilel 381 mm,výtlak 42 tisíc ton a dosahoval rýchlosť 31 uzlov.Do spusteniaBismarcka na vodu bol dvadsať rokov najväčšou vojnovou loďou na svete. "Prince of Wales" bola moderná loď vyzbrojená desiatimi delami kalibru 356 mm.
Protivníci sa stretli nad ránom 24.mája. Admirál Holland mal vyše desať hodín času na vypracovanie plánu útoku, ale neurobil to. Namiesto aby sa snažil podniknúť naraz torpédový aj delostrelecký útok, predsavzal si rozhodnúť boj delostreleckým súbojom.
Boj sa začal o 5.52 hod. zo vzdialenosti 22 150 metrov. Táto vzdialenosť bola pre "Hooda" velmi nevýhodná, lebo granáty na neho dopadávali pod uhlom 60 stupńov a lahko mohli preraziť tenký pancier paluby.
Keďže jeho velitel poznal túto slabú stránku svojej lode, mal sa pokúsiť o strelbu z pre neho výhodnejšej vzdialenosti (aspoň 10 tisíc metrov). Vtedy by mal šancu že granáty z Bismarcka by dopadávali pod uhlom asi 10 stupňov a po tenkej pancierovej palube by sa iba "klzali".
Nemci sústredili paľbu na "delikátnejší" cieľ, ktorým bol "Hood".
Briti sa rozhodli naopak:rozdelili paľbu medzi Bismarcka a "Prinza Eugena", pričom spočiatku ich zle rozlíšili a krížnik plávajúci na čele považovali za bitevnú loď.
Výsledok boja bol pre Angličanov tragický. Šiesta salva z Bismarcka zasiahla "Hooda". Jeden z granátov prenikol palubou do muničných komôr. štyri minúty po začiatku paľby zaburácal na "Hoodovi" mohutný výbuch. Pri explózii sa loď prelomila tak , že prova aj korma sa potopili samostatne. z 1397 členov posádky sa zachránili len traja ludia.
Nemci teraz preniesli palbu na "Prince of wales". Za niekolko minút presná salva z Bismarcka poškodila jednu z jej predných delových veží a čiastočne zničila velitelské stanovište. "Prince of Wales" po zásahu štyrmi granátmi 381 mm a troma 203 mm vypustil dymovú clonu a o 6.09.hod ustúpil z boja.
Pri Bismarckovi však zostali dva britské krížniky a sledovali ho zo vzdialenosti mimo dostrelu jeho diel.
Admirál lutjens mal po potopení "Hooda" možnosť vrátiť sa a uchýliť sa na základňu, ale mohol aj prenasledovať poškodenú loď "Prince of Wales".
Mal však rozkaz ničiť nepriatelské lode v Atlantiku a šiel za týmto cielom stoj čo stoj. Už vedel, že ho vypátrali, ale aj napriek tomu sa neodvážil urobiť samostatné rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s rozkazom.
Počas boja bol však Bismarck zasiahnutý troma granátmi a jeho rýchlosť klesla na 28 uzlov. Jeden granát mu poškodil palivové tanky na prove, čím sa podstatne znížili jeho zásoby paliva. Keď sa však začali prejavovať citelné následky zásahov, admirál Lutjens sa rozhodol vzdať sa ďalšej cesty na Atlantický oceán a zamieril do Brestu. Návratu na základňu v Gdyni sa obával, lebo si uvedomoval, že ho stále sledujú britské krížniky, čo nasvedčovalo, že britská admiralita organizuje novú akciu.
Po potopení "Hooda" admiralita naozaj začala sťahovať do priestoru, kde sa Bismarck zdržiaval, všetky svoje veĺké lode vrátane štyroch bitevných lodí, dvoch bit.krížnikov, dvoch lietadlových lodí, dvanástich krížnikov a velkého počtu torpédoborcov.
Aby nemeckému zväzu odrezli cestu k francuzskym základniam, 120 míl od Brestu rozmiestnili 6 ponoriek. Britské sily však potrebovali získať čas, aby Bismarcka mohli zachytiť, a preto bolo treba pripravnými údermi znížiť jeho rýchlosť.
S týmto cielom sa "Prince of Wales" spolu s dvoma krížnikmi 24.mája večer opäť priblížili k nemeckému zväzu, ale krátka delostrelecká palba nepriniesla nijaké výsledky.
Až vtedy, v noci z 24. na 25.mája, britská admiralita nasadila do útoku deväť torpédových lietadiel z lietadlovej lode "Victorious".
Tento útok bol podstatne účinnejší, lebo jedno torpédo zasiahlo provu Bismarcka. Admirál Tovey teraz počítal s tým, že nepriatelský zväz lahko zachytí, ale britské lode 25.mája o 3.06 hod. nečakane stratili kontakt s nemeckým korzárom.
Bismarck urobil prudký obrat na západ, odplával z dosahu rádiolokátorov a ušiel. Po tomto manévri sa ocitol vzadu za britskými loďami, čo mu umožňovalo opätovne preplávať cez dánsky prieliv.
Za jediné možné útočisko však Lutjens považoval Brest. preto Bismarck, ešte stále plávajúci za britskými loďami opísal velký kruh a pokračoval v plavbe smerom k Francúzskemu pobrežiu.
V britskej admiralite zavládlo zdesenie. Intenzívne hladanie bolo bezvýsledné. Kontakt s korzárom sa podarilo nadviazať až po 31 hodinách pátrania, čiže 26.mája o 10.30 hod. Spozorovalo ho prieskumné lietadlo pobrežného delostrelectva vo vzdialenosti 550 míl na západ od misu Lizard(v južnom Anglicku).
Bismarck plával sám , lebo "Prinza Eugena" poslal Lutjens na Atlantický oceán.
Bismarck pokračoval v plavbe do Brestu. Anglické ponorky hliadkujúce v blízkosti francúzskeho pobrežia neposkytovali dostatočnú záruku, že protivníka zachytia.
Britské hlavné sily plávali na sever od nemeckej lode a mali mizivú šancu , že s ňou nadviažu boj.
Nemeckej lodi mohol prehradiť kurz len gibraltarský zväz na čele s krížnikom "Renown", ale admiralita sa bála zopakovania tragédie "Hooda" a nechcela riskovať. Preto poverila letectvo úlohou aspoň poškodiť Bismarcka a znížiť jeho rýchlosť.
Po štyroch hodinách o novej lokalizácie nepriatela z lietadlovej lode "Ark Royal" vyštartovala prvá skupina lietadiel.
Pre zlú viditelnosť a chybnú organizáciu navádzania na ciel lietadlá omylom zaútočili na križník "Sheffield", plávajúci z Gibraltaru. Na šťastie torpéda nezasiahli ciel. druhý útok z 26.mája 20.53 hod. už bol úspešnejší.
Nemeckú loď zasiahli dve torpéda. Jedno z nich spôsobilo znehybnenie kormidla a poškodilo lodné skrutky, čo osudlo o osude Bismarcka.
Pri tomto útok lietadlá navádzal na ciel krížnik "Sheffield".
Po zásahoch sa na palube nemeckej lode snažila posádka kormidlá opraviť. Potápači jedno uvolnili , ale druhé ostalo nefunkčné.
Loď teraz plávala zníženou rýchlosťou.
Britské lode sa začali približovať k Bismarckovi zo všetkých strán, ako k ranenému zvieraťu... Ako prvý ho spozoroval Polský torpédoborec "Piorun".
do útoku vyrazili torpédoborce a korzára zasiahli dvoma torpédami. Nemecká loď na chvílu znehybnela a potom sa pohybovala už iba rýchlosťou 8 uzlov.
27.mája sa k poškodenej lodi priblížili "King George V" a "Rodney" a zo vzdialenosti 18 200 metrov spustili palbu. Bismarck odpovedal , ale jeho palba postrádala presnosť. "King George V" plával rovnobežne s ním, kým "Rodney" manévroval pred Bismarckom a niekolko krát preťal jeho kurz.
Odpor nemeckej lode rýchlo slabol a britské lode sa priblížili už na 3700 metrov. Nemci čoskoro prestali palbu opätovať.
angličania prerušili palbu, lebo sa im vyčerpali zásoby streliva a paliva.
Bismarck sa však stále nepotápal.
Admirál Tovey sa rozhodol uštedriť mu rany z milosti, k nemeckej lodi sa priblížil "Dorseshire" a zmalej vzdialenosti vystrelil tri torpéda.
O 11.37 hod. sa Bismarck naklonil na bok a potopil... Z posádky ostalo na žive asi 110 námorníkov.
Dodnes sa vedú medzi odbornou aj laickou verejnosťou dohady či Bismarcka potopila posádka,alebo to bol následok jeho poškodení...
Treba povedať, že rozhodnutie nemeckého velenia, vyslať Bismarcka na Atlantik bez zabezpečenej podpory iných druhov síl bolo obyčajným dobrodružstvom a hazardom....
Bismarck-Technické dáta :
Výtlak : 41 752 ton
Dlžka: 251 metrov
šírka : 36 metrov
Rýchlosť: 30,1 uzla
Akčný rádius: 8433 nám.míl pri rýchlosti 19 uzlov
Zásoba paliva:8700 ton max.
Pancierovanie: 32 cm boky trupu
12-20 cm paluba
12-34 cm nastavby
Použitá ocel Wotan X-9A
Hlavná výzbroj:8X38 cm v štyroch vežiach-Anton,Bruno,Caesar,Dora
Max.dostrel: 34 875 metrov
Rýchlosť strelby : 2,5 s/minutu
Nabíjanie plnoautomatické
Ďalšia výzbroj:
12X15 cm
16X10,5 cm
16X3,7 cm
18X2 cm
Stroje:3X Blohm/Voss-Curtisove turbíny
Posádka :2407 mužov
Bicmarck 3x
Pěkný článek!
