Prvé mínomety sa objavili už v prvej svetovej vojne. Prax ukázala, že toto pomerne jednoduché zariadenie je veľmi účinné, ako útočný, tak aj obranný palebný prostriedok. Maximálny rozvoj dosiahli počas druhej svetovej vojny. Takým prvým priekopníkom bol v medzivojnovom období francúzsky mínomet Brandt Modéle 27/31 ráže 81,4 mm. Patril k vtedajšej špičke, preto niet divu, že sa vyrábal licenčne, medzi iným aj v Československu. Z jeho koncepcie vychádzali tiež konštruktéri nemeckej zbrojovky Rheinmettal - Borsig AG, ktorá bola poverená vývojom nemeckého ekvivalentu tejto zbrane v roku 1932. Úlohy sa zhostili výborne a v roku 1934 bol zavedený do výroby a výzbroje pod názvom 8-cm Granatwerfer 34, niekedy ho tiež označovali ako ťažký mínomet, 8-cm schwerer Granatwerfer 34. Skrátene Gr.W.34, pre ťažkú variantu s.Gr.W.34. Na výrobe sa okrem materského závodu v Düseldorfe podieľali aj zbrojovky Ruhrstall v Hattingene, Neunhoffnungshütte v Sinne a Gellnow v Oberdorle. Spolu vyrobili temer 80 000 ks týchto zbraní, nasleduje prehľad výroby po jednotlivých rokoch:
do roku 1939....4 624 ks
1939..............1 523 ks
1940..............4 380 ks
1941..............4 230 ks
1942..............9 780 ks
1943.............19 588 ks
1944.............26 341 ks
1945..............5 788 ks
celkom..........77 845 ks
Konštrukcia.
Mínomet je pomerne jednoduché zariadenie, skladajúce sa z troch základných častí: hladkej hlavne s úsťovým nabíjaním, základne a dvojnožky, ktoré sa dali prenášať samostatne. Celá zbraň vážila 57 kg, samotná hlaveň 19 kg a dala sa zmontovať do troch minút. Na dvojnožke bolo pripevnený mechanizmus nastavovania námeru a odmeru spolu so zameriavačom. Obsluhu tvorilo 5 vojakov: veliteľ, mierič, nabíjač a dvaja nosiči mín. Výcviku obsluhy sa venovala veľká pozornosť, čo spolu s kvalitným výrobkom umožňovalo veľkú presnosť a rýchlosť paľby. Špičková obsluha dokázala vystreliť až 25 krát za minútu. To znamenalo, pri paľbe na maximálnu vzdialenosť( asi polminútový let míny), že súčasne bolo vo vzduchu 6 až sedem mín. (Malá kaťuša, aký rozdiel oproti niektorým súčasným obrázkom, keď mínomet pri paľbe poskakuje, alebo sa po vyýstrele rozloží). Uvádza sa životnosť hlavne 20 000 výstrelov.
Okrem tejto základnej verzie sa vyrábala aj verzia so skrátenou hlavňou zo 114,3 cm na 74,7 cm, pod názvom 8-cm kurzer Grnatwerfer 42, určený hlavne pre výsadkárske jednotky. Jeho váha sa znížila na 26 kg. Daňou za nízku váhu bol však skrátený dostrel asi 1 100 metrov, čo sa ukázalo ako nedostatočné, takže sa ich vyrobilo iba 1 591 sériových kusov.
Ďalšou verziou bol Granatwerfer 34/1(tiež Granatwerffer 67). Bol určený na inštaláciu do vozidiel. Najznámejším nosičom je polopásový obrnenec Sd.Kfz. 250/7.
Samotný nosič mínometu(schwerer Granatwerfer) dopĺňa prepravník munície na 60 ks mín (Minitionsfahrzeug).
Munícia.
Nemalý podiel na účinnosti mala aj kvalitná munícia ráže 81,4 mm. Základom je trieštivo - trhavá mína 8cm Wurfgranate 34. Mala kvapkoviý tvar, hmotnosť 3,5 kg, dostrel 2 400 metrov, rozptyl v mieste dopadu 65 metrov. Výroba počas vojny 73 972 000 kusov.
Je známe, že pri dopade do mäkkého terénu sa účinnosť črepín stráca, lebo ich z veľkej časti pohlcuje. Tento nedostatok mali odstrániť míny 8-cm Wurfgranate 38 a 8-cm Wurfgranate 39. Od klasickej míny sa odlišovali tým, že v čele mali malú nálož s citlivou roznetkou. Tá po dopade explodvala a vymrštila mínu späť, alebo do výšky niekoľko metrov a až tam explodovala hlavná nálož, takže bolo ťažké sa pred ňou kryť. Stávalo sa, že pri extrémnych teplotách zlyhávala.
Najťažším a najdlhším projektilom bol 8-cm Werfgranate 40, vážiaci 7,5 kg s výbušninou o váhe 5,5 kg. veľká hmotnosť znížila dostrel na 950 m.
Pre výcvik bola určená mína 8-cm Wurfgranate Üb, tá označila miesto dopadu dymom.
Na označovanie modrým dymom bola určená 8-cm Wurfgranate 38 Deut.
Bola vyvinutá aj mína 8-cm Wurfgranate 34Kh s nápl§ou 0,5 kg yperitu, alebo fosgénu, tá sa však našťastie nasadenia nedočkala.
V štádiu testov zostal 8-cm Wurfgranate 4462 s kumulatívnou náložou. Idea bola taká, že bude zvrchu prerážať pancierovú techniku. Ukázalo sa však, že až takej presnej paľby mínomet schopný nie je, tak bol vývoj zastavený.
Okrem uvedenej "domácej" munície mohol používať aj "cudzie" míny ráže 81,4mm, ktorých bolo vďaka rozšírenosti francúzskeho Brendtu dostatok po celej Európe.
Svoje kvality potvrdil aj tým že zostal v mnohých armádach slúžiť ešte dlho po vojne.
Technické údaje:
Ráž..................... 81,4 mm
Hmotnosť...............57 kg
Dĺžka hlavne.......... 1,143 mm(14,1 ráží)
Úsťová rýchlosť........174 m/s
Elevácia................. 45° - 90°
Maximálny dostrel.....2 400 m
Rychlosť streľby.......15 – 25 rán /min
Životnosť hlavne .... 20 000 výstrelov
Zdroj: Internet, Válka
.Vzdy se strilelo z nejakeho krytu
