Kamov Ka-50 a Ka-52

[rabo]

Ka-50 lze tedy považovat v horším případě jako slepou uličku nebo v lepším jako část geneze vedoucí k tomu opravdovému, smysluplnému? Já jsem mu vždy fandil pro jeho originalitu. Ale fakta zřejmě mluví za sebe. Také jsem kdysi zaznamenal myšlenku smíšených skupin Ka-50 a 52, ale asi také utopie.

Ka-50 dokázala lietať aj strieľať. Bolo to preverené na cvičisku aj na bojisku. Podľa všetkého nakoniec prevládol názor konzervatívcov, že dvaja v stroji sú lepší z hľadiska bezpečnosti a menšej náročnosti na obsluhu. Neprihliadalo sa ani na fakt, že A-10 a Su-25 v pohode ovláda jeden človek. Kamovci to nakoniec "priviedli k dokonalosti" kde oboch členov posádky posadili bok po boku, ako v Su-24/34, F-111 a bombardéroch. Zmiešané skupiny by do budúcna mohli tvoriť Ka-52 s a bez Arbaletu, ale to je len teória.

[Franz Trubka]

http://www.atmonline.cz/news/2013/cerven/240613a.html
Tedy nejen Kamov. Video trva necelych 6 minut, videt se da cele.

[rabo]

Ka-52 je výborný stroj, ale stále budem tvrdiť, že jeho schopnosti zatiaľ zráža výzbroj. Kánony stále nedisponujú dostatočnou muníciou. Niečo bolo proti tankom vyvinuté, ale stále to nie je sériovo zavedené. Dokonca boli hlasy, že Rusko ustupuje z ráže 30mm. Čo je na tom pravdy ťažko povedať, ale nič nové zatiaľ nepredviedli. Podľa mňa sa čaká na nové kanóny pre pre pripravované pozemné stroje. Neriadená munícia je tiež z rokou osemdesiatych. Už sa písalo o jej modernizácii, ale stále sa čaká. Dokonca je možná úprava na laserom navádzanú, ale zatiaľ to je len na reklamných plagátoch a to isté platí aj o ťažkej raketovej výzbroji - veľa na papieri, ale nič na strojoch.

[redy]

Zřejmě se plánuje obnovení výroby PTŘS Vichr.
http://izh.kp.ru/daily/26019/2940699/

«Ижмаш» будет участвовать в тендере на производство управляемых ракет «Вихрь-1»
По информации Интерфакса, военное ведомство готово заплатить за противотанковые управляемые ракеты «Вихрь-1» 14 млрд рублей. Естественно, это ориентировочная сумма, так как заказ будет размещен по итогам тендера. То есть он будет отдан тому, кто предложит самые выгодные условия. «Ижмаш», безусловно, будет бороться за деньги Минобороны.
В непростой ситуации, в которой находится еще не завершившее стадию банкротства предприятие, они будут очень уместны. Более того, на «Ижмаше» утверждают, что способны выполнить заказ, так как имеют для этого все необходимые мощности.
- Мы собираемся участвовать в конкурсе, и у нас есть возможности для производства этой техники, - сообщила нам пресс-секретарь научно-производственного объединения Елена Филатова.
Выпуск противотанковых ракет может быть налажен в течение ближайших трех лет. Для этого предприятию могут потребоваться дополнительные рабочие руки. Впрочем, Филатова сказала, что говорить о найме людей и покупке станков можно будет только после проведения тендера.
СПРАВКА «КП»
Авиационный ракетный комплекс «Вихрь М» с управляемыми ракетами «Вихрь-1» был принят на вооружение в 1990 году. Он предназначен для поражения широкого спектра бронированных наземных, надводных и малоскоростных воздушных целей на дальностях до 10 000 м включительно. Комплекс включает в себя сверхзвуковые ракеты с высоким поражающим действием, многоканальные средства связи и автоматического прицеливания, различные системы управления огнем, объединенные информационно и технически в единый блок. Все это позволяет обеспечить полную автономность средств поражения после пуска.

[klaun]

Ruské MO objednalo u Izmašu Vichr-1 cca za 13 mld rubľov. Má niekto informácie, či Vichr bude v budúcnosti nahradený Hermesom? V roku 2003 boli údajne úspešne ukončené skúšky Hermesu na Ka-52. Hermes by mal kvalitatívne prevyšovať Vichr, aké sú teda dôvody objednania Vichru? Lepší pomer cena výkon Vichr vs. Hermes? Nedostatočné výrobné kapacity KBP, prípadne lepšie kontakty Izmašu v kruhoch MO?

Zdoje:

http://www.militarybox.cz/news/izmas-bu ... y-vichr-1/

http://rbase.new-factoria.ru/missile/wo ... rmes.shtml

[rabo]

Táto informácia sa šíri dosť rýchlo, ale prvotné zdroj uvádzajú parametre o tejto strele odlišné ako boli u pôvodnej strely - navádzanie len na laser. Tu si treba počkať na reálne údaje. Tak či tak, Hermes má problémy a to buď časové, alebo technické. Ďalším dôvodom môže byť, že nie každá Ka-52 a Mi-28N budú vyzbrojené radarom a tie čo nebudú budú mať radar budú mať "len" laserom navádzané strely s dosahom do 10 km a tých bude viacej.

[mepu]

Docela zajímavé video, i se záběry z reálných testů (čas 3:53) Obranného elektro-optického varovného/aktivního systému proti IR PLŘS President-S který je součástí Ka-52 a Mi-28N

[rabo]

Z "bojovníkov" som ho zatiaľ videl len na posledných Ka-52. V prípade Mi-28N si treba ,asi, počkať na Mi-28NM. Tomu už do spustenia výroby nechýba veľa, ale nie je kam sa ponáhľať. Prezident-S je drahá záležitosť a Mi-28N je aj bez neho postačujúci . To čo tieto vrtuľníky / Mi-28N/ postrádajú je moderná výzbroj, to platí aj u Ka-52 a zavedenie radaru a modernejšieho BIUS.

[mepu]

Z "bojovníkov" som ho zatiaľ videl len na posledných Ka-52. V prípade Mi-28N si treba ,asi, počkať na Mi-28NM. Tomu už do spustenia výroby nechýba veľa, ale nie je kam sa ponáhľať. Prezident-S je drahá záležitosť a Mi-28N je aj bez neho postačujúci . To čo tieto vrtuľníky / Mi-28N/ postrádajú je moderná výzbroj, to platí aj u Ka-52 a zavedenie radaru a modernejšieho BIUS.

Klidně s tebou budu souhlasit že momentálně je na tom Ka-52 a Mi-28N (o trochu více) co se týká hlavní výzbroje průměrně, ale co já vím, tak je již objednána (tento rok) sériová výroba přes 6000ks 9A4172 Vikhr-1 a existuje celá rodina střel Vikhr, nejen protitanková s naváděním v kuželu laserového paprsku, i s IČ hlavicí proti pomalu a nízko letících vzdušných cílů, s pasivní IČ proti pozemním cílům (princip. vystřel a zapomeň) a s poloaktivní radiolokační samonaváděcí hlavicí.

Jinak je celkem zajímavé, slyšeli jste někdy o integraci malých průzkumných UAV Zala 421-08 a 421-04M (na jedno použití) do zbraňového komplexu Ka-52? Výhledově i na Mi-28NM v jednom krabicovém podvěsném kontejneru jich je 8-10.
Vizualizace a více info http://www.ustinow-sair.ru/zala.aero/en ... 151953.htm bo u výrobce http://zala.aero/produkciya/bespilotnye ... zala-heli/ testy probíhaly v roce 2011 na upravené Mi-8 a dnes by již měli valit na Ka-52

tady máte celou rodinu mini dronů http://zala.aero/category/production/bla/planes/ , které vyráběj

Tenhle koncept se mě fakt velice líbí, ideální pro průzkumně bojové mise.

[mepu]

Pěkné promo Ka-52 v HD

Ty jo, sem nevěděl, že Rusové neřízené rakety S-5, S-8, S-13 dokázali přestavět i na verzi s laserovým naváděním. Celkem dobrá vychytávka, za málo peněz hodně muziky
http://rbase.new-factoria.ru/missile/wo ... roza.shtml
Neví někdo jestli se nato Rusové vykašlali nebo v tom pokračují ?

S-8 KOR1

[Dzin]

Pokud je mi známo, mají je, ale zatím nejsou zavedeny ve výzbroji a ani používány.

Viděl bych to, že je to na podobné úrovni jako americký DAGR, byť ten si myslím má k normálnímu používání daleko blíže.

[rabo]

Keď sa prvý krát objavili informácie o takejto úprave rakiet. Zadalo sa mi to super, ale ako plynul čas tak sa nikto nehrnul do ich zavedenia. Kto vie prečo ? Drahé? Neprišiel ich čas? Ťažko povedať. Bojové vrtuľníky majú v súčastnosti veľmi slušne vyváženú výzbroj. Ťažké pohyblivé ciele / tanky... /, alebo nepohyblivé ciele s potrebným odstupom / časti PVO, .../, ničia PTRS. Ľahké pohyblivé ciele / vozidlá.../ , alebo nepohyblivé nekryté / pechota, ľahké bunkre.../ ničí kanón. A na plošné masívne ničenie pozemných cieľov sú raketnice.
Je cenovo efektívnejšie vystreliť na nejaký cieľ 8 neriadených rakiet, ako 3 rovnaké, ale riadené. Na zoskupenie pechoty, ľahkých odstavených vozidiel, letištnú dráhu atď. je efektívnejšie vymastiť neriadené strely , ako riadené. Ono, ich manévrovacie schopnosti / tých rakiet / nebudú extra dobré. Pôvodné boli určené na let rovno, výrazne zlepšiť ich manévrovanie by chcelo radikálny zásah do konštrukcie a to by vlastne zase tie strely predražilo.

[Alchymista]

Skôr inak - princíp impulzného koncového navedenia je relatívne dobrý a aj cenovo pomerne priaznivý, ale pokiaľ sú k dispozícii strely S-8 s dostatočne slušnou presnosťou, nemá príliš zmysel ho zavádzať "vo veľkom". Štandardná S-8 má presnosť (CEP) cca 3 tisícny diaľky -> 3 metre na 1000 metrov a efektívny dostrel je 2000-3000 metrov. Presnosť systému "KOR" nie je nejak vysoká (na to, že ide fakticky o "riadenú" strelu), CEP je 1-2 metre, takže ako masová "protitanková" zbraň sa príliš nehodí, spotreba munície na dostatočne presný zásah obrneného cieľa je relatívne vysoká (2-4 rakety). Výhodou je však veľký dostrel, dvoj až štvornásobný oproti štandardnej S-8, a prakticky nezávislosť CEP na diaľke streľby.
To sa ale hodí napríklad pri likvidácii "mäkkých" bodových cieľov z dostatočného odstupu - útočiaci stroj môže rakety odpáliť ešte mimo dosah ručných protilietadlových striel, pritom zásah aj jednotlivých rakiet je dostatočne presný na vyradenie pozorovacieho, palebného či iného postavenia - a to sa zasa celkom hodí v "konfliktoch nízkej intenzity" alebo i rôznych "protipovstaleckých" bojových aktivitách, pretože to obmedzuje nežiadúce vedľajšie škody.

[absik]

Dávam za pravdu rabovi: obnovená výroba relatívne lacných PTRS dáva lepšie možnosti - tandemové hlavice, vraj sú vyvinuté už 3-hlavicové a ruské neriadené rakety mali vždy vysokú prednosť od S-5 po S-24 a S-25 sú už prakticky dodávané len s laserovým navedením - viz. S-25 L.

[Alchymista]

S-24 nie je žiadny zázrak, raketa je to dosť stará (zavedená tuším už v roku 1960). Je relatívne pomalá a s (relatívne) malým dostrelom (~2000m) a hoci má stále úctyhodnú bojovú časť (~100kg, prakticky 100kg letecká bomba), jej presnosť (~3-5 tisícin diaľky) už nie je v dnešnej dobe dosť dobrá.
S-25 je síce dvakrát tak ťažká, ale jej dostrel (~4000m), vyššia letová rýchlosť a značne lepšia presnosť (asi dve tisícny diaľky) a aj značne modernejšia a mohutnejšia bojová časť v niekoľkých variantách jej dali potenciál na ďalší vývoj smerom ku "korigovanej" variante s laserovou (i tepelnou a televíznou) hlavicou a tak zvýšiť jej dosah na 7-11km pri presnosti (CEP) lepšej ako 5-8m. Svojím spôsobom predstavujú riadené verzie S-25 aj lacnejšiu náhradu za riadené Ch-25 (s istými obmedzeniami, samozrejme).

Ešte k rakete S-8Kor - bojová časť je oddelovacia a jej riadenie (presnejšie "korigovanie") je zabezpečené niekoľkými motorčekmi na TPH s veľmi krátkou dobou horenia ("impulzné motory"), ktoré sú odpalované jednotlivo alebo v skupinách počas rotácie oddelenj hlavice strely. Výhodou takéhoto riešenia je, že celkom odpadajú drahé a výrobne náročné servopohony kormidiel, nevýhodou je samozrejme už z princípu menšia presnosť navedenia a menšia bojová časť. Raketa tiež musí byť "predbežne" zamierená na cieľ, manévrovací priestor oddelenej hlavice je pomerne úzky, údajne menej než 100 metrov od dráhy "neriadenej" hlavice.

[Dzin]

Ale zase chápu, co je vede k vývoji a výrobě těchto naváděných raket. Protože stále zůstávají levnější, než klasické PTŘS. Dále mají kumulativní hlavice, které jsou schopny probíjet pancíř cca 400 mm silný (s možností tandemové hlavice) a tudíž stačí na většinu cílů s lehkým a středním pancéřováním (tedy prakticky všeho kromě tanků a u nich na jejich zranitelnější partie). Pokud by se tedy dosáhla dostatečná přestnost umožňující přesné vedení palby z dostatečné vzdálenosti na jednotlivé kusy vojenské techniky, jednalo by se o jednoznačně lepší variantu. Na co na BVP vystřelit Hellfire, když to zvládne Hydra? Celkově by to výrazně zlepšilo bojové možnosti vrtulníku na bojišti. Ostatně je to podobné, jako se vyvýjejí explozivní, zápalné a pod. hlavice pro PTŘS a tím se zvětšuje škála jejich použití.

[absik]

Alchymista:
S-24 nie je žiadny zázrak, raketa je to dosť stará (zavedená tuším už v roku 1960). Je relatívne pomalá a s (relatívne) malým dostrelom (~2000m) a hoci má stále úctyhodnú bojovú časť (~100kg, prakticky 100kg letecká bomba), jej presnosť (~3-5 tisícin diaľky) už nie je v dnešnej dobe dosť dobrá.

S-24 sa sem dostala pre praktické skúsenosti pilotov Gračov v Afganistane a v Čečensku. Pri dosahu 2000 m všetky strely padli do kruhu 10 - 15m, pričom črepiny boli účinné proti ľahko opancierovaným cielom až 40 - 50m od miesta dopadu. Ani o cca 20% nižšia rýchlosť strely nebola problém pretože Su-25 "Grač" útočili strmhlav v uhle 60 -70 st. a strela získala dodatočnú rýchlosť s gravitácie. Piloti si chválili kombinovaný účinok priebojno-trhavo-trieštivý v cieli, strela S-24B má 123,4 kg trhaviny a účinok v cieli bol plne porovnateľný so "železnou" 250 kg bombou pri vlastnej štartovacej hmotnosti 235 kg.
K dobru strely treba prirátať možnosť použitia prakticky na všetkých doteraz vyrábaných lietadiel cez závesník APU-12(staršie) alebo APU-68UM(novšie).

zdroj doplním

[rabo]

Ale zase chápu, co je vede k vývoji a výrobě těchto naváděných raket. Protože stále zůstávají levnější, než klasické PTŘS. Dále mají kumulativní hlavice, které jsou schopny probíjet pancíř cca 400 mm silný (s možností tandemové hlavice) a tudíž stačí na většinu cílů s lehkým a středním pancéřováním (tedy prakticky všeho kromě tanků a u nich na jejich zranitelnější partie). Pokud by se tedy dosáhla dostatečná přestnost umožňující přesné vedení palby z dostatečné vzdálenosti na jednotlivé kusy vojenské techniky, jednalo by se o jednoznačně lepší variantu. Na co na BVP vystřelit Hellfire, když to zvládne Hydra? Celkově by to výrazně zlepšilo bojové možnosti vrtulníku na bojišti. Ostatně je to podobné, jako se vyvýjejí explozivní, zápalné a pod. hlavice pro PTŘS a tím se zvětšuje škála jejich použití.

K tej výrobe práve nedošlo, zatiaľ. Pri modernom BVP sa ti oplatí vystreliť aj modernú strelu a pri starom postačí aj kanón, alebo raketnica. Samozrejme si viem predstaviť, že vrtuľník bude lietať aj s drahými presnými strelami, ale aj z lacnejšími.

[Dzin]

Jak jsem psal, kanon ani neřízená raketa na větší vzdálenosti nemají dostatečnou účinost (průbojnost - přestnost). Viděl bych to na nošení kombinací raket, pričemž u malých vrtulníků by to jednoznačně zvětšilo efektivitu jejich nasazení. Třeba při použití 7 násobné raketnice 70mm.
Napadá mě, může u moderních vrtulníků volit pilot/střelec z jaké raketnice vystřelí případně i raketu?

[Alchymista]

Dzin - záleží na type stroja, taká voľba obvykle existuje v podobe voľby závesníku (páru závesníkov). Neriadené rakety sú predovšetkým "salvová" zbraň...

absik - 123,4 kg je tabuľková hmotnosť celej bojovej časti, náplň trhaviny je cca 23,5kg (koeficient plnenia cca 20%). Československá bomba OFAB-100-110 Jupiter mala náplň 44kg, ruská OFAB-100-120 mala náplň okolo 42kg, "dvestopäťdesiatky" majú náplne 60-130kg podľa typu a konštrukcie.
Takže účinok v cieli porovnateľný s 250 kg bombou môže byť daný len tým, že s S-24 dokázali bodové ciele zasahovať presnejšie a z výhodnejších uhlov. Ďalšia výhoda bola zrejme v tom, že raketa má slušnú priebojnosť (~1m železobetónu), takže sa hodila aj na rôzne poľné opevnenia a pri dopade robila menší "bordel", takže sa dali ľahšie posúdiť výsledky útoku a prípadne cieľ hneď napadnúť znovu.