Každopádně ten náhrobek bych rád viděl. Asi tam budu muset zajet.
bohužial nahrobok už v Trogiri nie je. bol som tam a všetko som presnoril. ale zachovala sa sprava trogirského rodaka Ivana Lučića, historika z Dalmácie: Memorie istoriche di Tragurio ora detto Traù z roku 1673. ten opisal nápis na náhrobku a napísal že videl aj byzantský cisarsky odev, ktorý Viliam daroval tomu kostolu, kde Viliama v roku 1242 pochovali. moj velmi dobry znamy dal preložit napis z latinčiny expertovi a on naozaj je napisany podla zvykov zo 13.storočia.
Jacet súb lapide Nobilis Gulielmus
Jacet heros inclitus operit quem tellus
Nepos Belle tertij Regis Vngarorum
Margarite genitus Domine Grecorum
Dicti Regis filie Grecis Dominatrix,
Constantinopoleos sceptris Imperatrix
Arcente denique Barbero perverso
Infinitis Tartaris Marte súb aduerso
Quartam Bellám prosequens eivs Consobrinum
Ad mare pervenerat usque Dalmatinum
Vbi ad comercia vite celsioris
Mortis solvit debitum Iussú Creatoris
Anni Christi fluxerant Millecum ducentis
Quadraginta duo plus computo legentis
Április vigesima die iam transacta
Qua Gulielmi spiritus reddidit ad astra
Heu accedit inclita Sposa Margarita
Sanctum gerens spiritum Moribus et vita
Nam cuncte que moriens ita Vir legauit
Dispergens pauperibus prorsús erogavit
Qualia Ecclesie tulit omamenta
Ex Imperialibus pánnis vestimenta
Patent intuentibus lucem et súpernam
Eius postulent requiem eternam.
Leží pod kameňom vznešený Gulielmus, leží slávny hrdina, ktorého zakrýva zem, vnuk Bela III., kráľa Uhrov, syn Margarity, Panej Grékov – dcéry spomenutého kráľa, vládkyňa Grékov a cisárovná vládnuca Konštantínopolu. Nakoniec zabraňujúc barbarskému vpádu, proti nespočetným Tatárom, za nepriazne boha Marta, sprevádzajúc svojho bratranca Bela IV. sa dostal až k Dalmátskemu moru, kde za svoj vznešený život splatil dlh smrti z vôle Stvoriteľa. Uplynulo 1242 rokov Krista (podľa výpočtu počítajúceho). A keď prešiel (deň) 20. apríl, Gulielmov duch sa vrátil ku hviezdam. Beda! prišla vznešená snúbenica Margarita. Uctievajúc Ducha Svätého svojimi mravmi a životom, umierajúci muž tak poručil, že priamo chudobným rozkázal všetko rozdať. A aké ozdoby priniesol kostolu! Rúcho z cisárskej látky je prístupné pre tých, ktorí s úctou hľadia na svetlo a žiadajú pre neho odpočinutie večné v nebesiach. (preklad Historyweb.sk)
Zaujimava je stať "Gulielmov duch sa vrátil ku hviezdam" lebo to nie je velmi rimsko-katolicke na tu dobu. Je to viac predstava o duši, ktoru použivali Byzantinci na zaklade učenia o posmrtnom živote duše založenom na učení Origena z Alexandrii, ktorý žil v rokoch 185 – 254 A.D. je možne že autorkou textu je Maria Lascari, uhorska kráľovna, povodom byzantska princezna. druha vec je, že niektori sa domievaju, že Viliam bol snubenec Margity, dcery krala Belu IV. lenže to by bola svatba blizkych pribuznych. pravdepodobnejšie sa asi jedna o Margarétu de Wavrin z Flanderska
a ešte k tomu tytulu vojvoda. dosť som to skomolil. samozrejme nebol vojvoda z Theb ale z Mačvy a Sirmia. Je uvedeny s titulom dux pod menom Gyletus v listine Andreja II. uhorského krála:
A. Ch. 1233. Clausula Diplomatis Andreae II. R. H.
In hoc sequentes occurunt magistratus publici: Robertus Strigoniensis, Vgolinus Colocensis Archiepiscopus et Cancellarius; Bartholomaeus Quinqueecclesiensis, Stephanus Zagrabiensis, Cletus Agriensis, Bulchu Csanadiensis, Gregorius Iaurinensis, Iacobus Nitriensis, Stephanus Vaciensis, Benedictus Varadinensis, Rainoldus Transiluanus, Budinus Vesprimiensis Episcopus. Dionysius Palatinus; Demetrius Comes Curiae regiae, et Bachiensis,
Gyletus dux Sirmii, C. Temes, filius Nicolai Palatini; Nicolaus magister Tavernicorum et Comes Posoniensis, Bagyin, magister Pincernarum, Stephanus Comes de Byhor; Nicolaus, filius Bors, Comes de Suprun, Michaël Magister Agazonum, Petrus, frater Marcelli, Comes Nitriensis.“