Prihodím niečo do debaty:
1. K tomu "testu" na National Geographic: Kamarát - kukláč, od mala karate, všetko možné. Dlhšie sa venoval Takewon-do. A teraz skutočná príhoda - raz dávno ho kamoši poprosili aby nastúpil a doplnil tím (niekto im vypadol) na kickboxerskom turnaji. No a on ten Slovenský turnaj (na všeobecné prekvapenie) vyhral. Prečo? Mal z takewonda takú techniku kopov, že k sebe nikoho nepripustil na blízko a on všetkých kixboxerov "ukopal" na diaľku. Platilo by to asi pre všetky na blízkom kontakte založené bojové športy...
2. Iný kamarát - podobný príbeh, tiež prácoval pre políciu, atď. Raz mi vysvetľoval, že všetky tie športy nie sú len "techniky" ale komplexné "Do" - umenie. Teda nutne majú obmedzenia dané pravidlami.
A na efektívnu sebaobranu/streetfight sú oveľa efektívnejšie rôzne "techniky" - priame devastujúce údery na citlivé miesta útočníka/protivníka, mimo akýchkoľvek pravidiel. Čiže oči, krk, varlata a pod. To ale nedovoľuje žiadne "umenie," či "šport." (ako píše Dzin)
Podľa neho sa tomu najviac približuje Krav-maga - "10 spôsobov ako útočníkovi rozkopať gule" a podobné obranné techniky. (Krav-maga ináč údajne vymyslel Bratislavský rodák vo Varšavskom gete - a tam šlo práve o to, okamžite zlikvidovať ozbrojenú nemeckú hliadku. Čiže presne to.)
3. Výcvik. Ale aj výcvik v "športoch," či "umeniach," ako píše Zemkat, môže mať v streetfighte nečakaný význam.
Opäť skutočná príhoda - 90te roky Košice, chalani robili tie japonské šermovačky (Kendo?) a trochu aj Aikido. No a jedného z nich prepadol na ulici spoluobčan s nožíkom, daj peňaženku a tak. Chalan sa zľakol dvihol ruky. A v momente keď ten útočník urobil s nožíkom príliš blízky pohyb k jeho hlave, sa naštartovala automatika - jednou rukou odvrátil ruku s nožíkom, úderom druhou rukou mu zlomil kľúčnu kosť. Výsledok - revúci útočník na zemi... Chalan hovoril, že vôbec netušil čo a ako sa stalo

(túto príhodu si možno pamätá aj Alchymista/Semtex, prípadne doplní).